Všetko začal jeden hliníkový trojhaliernik. Aj vďaka nemu sa dnes na Slovensku vyrábajú bezpečnostné dvere, na ktoré je prikrátke aj policajné komando.
Ste numizmatik a neviete, ako sa dostať k poslednému cennému kúsku, ktorý vám chýba do zbierky? Skúste to ako František Fedík: najprv začnite s montážou zámkov len tak susedom, potom z toho vytvorte úspešnú firmu, expandujte za hranice a po dvadsiatich rokoch sa možno k tomu vysnívanému trojhalierniku dostanete úplne inak...
Socialistická panelstory
História budúceho lídra slovenského trhu sa vlastne začala písať ešte skôr, pár rokov po skončení 1. svetovej vojny. V malom mestečku pod Tatrami, v Gelnici, Ján Fedík získal "Priemyseľný list“, akúsi obdobu dnešného živnostenského listu. Predmet podnikania: sústruženie dreva a kovu. O takmer 70 rokov neskôr sa ukázalo, že na génoch asi predsa len niečo je. Jeho vnuk František Fedík si totiž (už v Bratislave, v paneláku) na dvere svojpomocne namontoval taký zámok, ktorý okamžite zaujal všetkých susedov naokolo.
"Chcel som zabezpečiť svoju rodinu, predsa len, kradlo sa aj za socializmu,“ spomína zakladateľ firmy dnes už obchodujúcej okrem Slovenska aj v Česku, Maďarsku či Rakúsku.
Lenže k susedovi oproti sa postupne pridal sused zhora, potom ten vedľa... a prvými "zárobkami“ Františka Fedíka za túto voľnočasovú aktivitu sa stali domáce klobásky, fľaša vínka a iné podobné naturálie. Popri montovaní zámkov mal však ešte jednu veľkú záľubu: a tou bola numizmatika.
"Vtedy mi do jednej zbierky chýbal už len významný trojhaliernik z roku 1953, lenže ten vtedy na burzách stál okolo 400 korún, teda na tú dobu naozaj veľké peniaze,“ hovorí Fedík. Celá výplata išla na domácnosť a za klobásky by mincu tiež nekúpil. Riešenie? Začal podnikať.
Smetisko, Wartburg a cirkulárka
"Vtedy som o tej tradícii až tak neuvažoval, skôr som to vnímal ako príležitosť podnikateľsky sa realizovať, ak ste mali ochotu obetovať pre zákazníkov niečo viac ako len osem hodín pracovného času niekde v úrade,“ podotýka Fedík. Kolotoč sa začal pomaly roztáčať: ľuďom už nestačili len zámky, chceli retiazky, kovania, priezory... Až sa František Fedík v roku 1992 zaregistroval ako živnostník a k svojmu obchodnému menu pripísal aj značku Sherlock.
"V období okolo revolúcie som sa začal zamýšľať nad tým, že ľudia sú veľmi slabo chránení. Zámok, ktorý by na dobrých dverách vydržal dlhšie, na tých ,papierových‘ nevydržal nič. Lebo tak, ako sa vyvíjala bezpečnosť a ochota ľudí do nej investovať, rovnako rástla aj technológia zločincov,“ vysvetľuje Fedík.
Neostalo teda nič iné, ako nájsť staré vyhodené dvere, naložiť ich na žltý Wartburg, odviezť na chatu, zobrať cirkulárku a zistiť, ako vlastne vyzerajú znútra.
Tak sa začala dalšia etapa vo vývoji firmy: František Fedík založil v roku 1993 firmu Sherlock a v tejto firme začali vyrábať dvere, ktoré síce ešte neboli bezpečnostné v pravom zmysle, ale mali už ich základné charakteristiky.
V tomto období už bolo jasné, že firma má budúcnosť, a začalo to byť jasné aj tým, ktorí si ešte donedávna klopkali na čelo a pýtali sa Františka Fedíka: "Biznis s bezpečnostnými dvermi? A načo, prosím ťa?!“
Biznis po Havlovej amnestii
Čas (a tiež amnestia prvého ponovembrového prezidenta Václava Havla) ukázali, že biznis s bezpečnostnými dverami vôbec nebol zlý nápad, skôr naopak.
"Môj prvý oficiálny zákazník bol môj kamarát zo školy. Vypýtal som si vtedy za dvere 1 300 korún a strašne som sa hanbil,“ smeje sa Fedík. Kamarát bol však spokojný - až natoľko, že dobré meno firmy šíril ďalej a zákazníkov pribúdalo.
"To sme však už nemohli stíhať niekde v garáži, tak sme oslovili firmu z Turian, ktorá nám pomohla vytvoriť nový typ celodrevených dverí s vloženou oceľovou platňou, a aj ich pre nás vyrábala,“ pridáva sa dnešný generálny riaditeľ firmy Sherlock Peter Koporec.
Postupom času sa však v Sherlocku začali zaoberať myšlienkou výroby celokovových dverí. "Navrhli sme si vlastnú konštrukciu celokovových bezpečnostných dverí a začali sme hľadať výrobnú firmu s potrebným technologickým vybavením,“ spomína František Fedík. "V priebehu dvoch rokov bol dopyt po týchto našich dverách taký veľký, že ich pre nás vyrábali dve firmy. Ich kapacity však boli obmedzené a ochota investovať a rozvíjať sa nebola.“
Konečne vo svojom
Preto sa vo firme začali zaoberať rozhodujúcim krokom: vlastnou výrobou dverí. Prišla príležitosť odkúpiť opustený výrobný areál v Jakubove na Záhorí. To však znamenalo predovšetkým dve veci: veľké riziko a veľký úver.
"Pamätám si to ako dnes. Okolo Vianoc sme sedeli s pánom Fedíkom a hovorili si: Kúpiť to? Nekúpiť to? Zadĺžime sa na desať rokov, alebo si radšej kúpime dobré auto a nový televízor? Museli sme sa však rozhodnúť a zaplatiť najneskôr do Silvestra,“ spomína Peter Koporec.
Nakoniec do toho šli a výrobný závod Sherlock bol na svete. Prvým zamestnancom vo výrobnom závode bol otec dnešného generálneho riaditeľa Petra Koporca.
"Keď videl, v akom stave areál je, dva dni sa len chytal za hlavu. Nebola tam voda, kúrenie, jednoducho nič,“ dnes už s nadhľadom konštatuje Fedík.
Sherlock na Hrad
V priebehu pár mesiacov spustili vlastnú výrobu bezpečnostných dverí.
"Aby sa to však celé splatilo, bolo nám jasné, že výroba musí rásť takmer geometrickým radom,“ tvrdí Koporec. A naozaj rástla. Postupne v Sherlocku vytvorili distribučnú sieť, založili dcérsku spoločnosť v Česku, expandovali do Maďarska a najnovšie rozbiehajú biznis v Rakúsku.
A prišiel deň, keď výrobný areál v Jakubove kapacitne nedokázal dlhodobo pokryť stále rastúci dopyt po dverách Sherlock. "V tomto momente sme už neváhali a vedeli sme, že ak chceme rásť, musíme postaviť nový väčší výrobný závod. Nakoniec sme kúpili a zrekonštruovali veľký výrobno-administratívny areál v priemyselnej zóne Malaciek,“ konštatuje Peter Koporec.
Dvere Sherlock tak môžete nájsť vo viac než stotisíc objektoch a domácnosiach, napríklad aj na Pražskom hrade, v bratislavskom River Parku, v obytnom súbore III veže v Bratislave, v Národnom bezpečnostnom úrade...
"Veľmi rád pozerám správy. Každá reportáž zo Špeciálneho súdu v Pezinku sa totiž natáča pred našimi dverami,“ dodáva Fedík.
A aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, tradícia rodinnej firmy pokračuje aj naďalej, súčasný riaditeľ a spolumajiteľ Sherlocku Peter Koporec je totiž zaťom zakladateľa Františka Fedíka.
A ako to vlastne dopadlo s tým trojhaliernikom? Po dvadsiatich rokoch ho František Fedík napokon dostal ako narodeninový darček...