Slovenský parlament dnes uznesením odsúdil januárovú rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorý kritizoval snahy vlády premiéra Roberta Fica meniť slovenské trestné právo a zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
Zníženie trestných sadzieb za korupciu a až na výnimky aj pri ekonomickej kriminalite, ako aj všeobecné skrátenie premlčacích lehôt trestných činov schválil parlament hlasmi koaličných poslancov pred troma týždňami.
Teraz koaliční poslanci presadili uznesenie, v ktorom sa okrem iného píše, že slovenský parlament odsudzuje neprimerané zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenska.
Znepokojenie koaličných poslancov
Národná rada tiež vyzvala europarlament, aby "svojimi ideologickými uzneseniami prestal spochybňovať výlučné právomoci členských štátov Európskej únie a prestal šíriť dezinformácie o Slovenskej republike".
V dokumente slovenský parlament vyjadril znepokojenie aj nad "protislovenským rokovaním poslancov Európskeho parlamentu zastupujúcich slovenskú opozíciu, ktorí iniciovali a sformulovali lživý a zavádzajúci text, čím vážne ohrozili záujmy Slovenskej republiky".
Zároveň vyzval opozíciu, aby prestala šíriť klamstvá a nenávisť voči vlasti a neočierňovala krajinu v zahraničí.
Opozícia neuspela
Opozičné strany naopak neuspeli s vlastným návrhom uznesenia, ktorým by slovenský parlament vyjadril okrem iného znepokojenie nad spôsobom, akým sa slovenská vláda rozhodla prijať zmeny v trestnom práve.
Opozícia zmeny v trestnom práve, ktoré by mali nadobudnúť právoplatnosť postupne od polovice marca, kritizuje a tvrdí, že ich cieľom je dosiahnuť beztrestnosť pre stíhaných ľudí s väzbami na terajšiu vládnu koalíciu.
Opozičné strany kvôli tomu usporiadali demonštrácie, na ktorých sa opakovane zúčastnili desaťtisíce ľudí. Vláda novelu trestného zákonníka a ďalších zákonov zdôvodňuje snahou priblížiť trestné sadzby európskym krajinám. Rovnako tvrdí, že ÚŠP je predpojatou inštitúciou.
Práve ÚŠP vykonáva dozor aj nad kauzami z doby predchádzajúceho vládnutia Ficovej strany Smer. V nich boli obvinené alebo odsúdené desiatky osôb; obžalobe čelí napríklad poslanec Smeru a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar.
Varovanie z európskej prokuratúry
Už v decembri úrad európskej prokuratúry uviedol, že slovenský vládny návrh zmien v trestnom práve znamená vážne nebezpečenstvo narušenia princípov právneho štátu. Európska komisia ešte predtým vyzvala Slovensko, aby nepokračovalo v zmenách trestného zákonníka v zrýchlenom konaní a aby nerušilo elitnú zložku prokuratúry bez dôkladného uváženia.
Opozícia aj prezidentka Zuzana Čaputová podali na Ústavný súd podnety, aby zmeny v trestnom práve preskúmal a pozastavil ich platnosť.
Slovenské úrady schválenú novelu zatiaľ však nezverejnili v Zbierke zákonov, čo je podľa doterajšej praxe Ústavného súdu podmienkou preto, aby sa ústavní sudcovia zákonom zaoberali.
Opozícia aj Čaputová už označili postup vládnej koalície za obštrukciu. Minister spravodlivosti Boris Susko dnes neuviedol, kedy bude zákon publikovaný. Zopakoval iba, že bude potrebné urobiť niektoré úkony vrátane korektúry textu a že zákonom stanovené lehoty budú dodržané.
Ak schválená novela Trestného zákona nadobudne právoplatnosť podľa plánu v polovici marca, napríklad miernejšie tresty sa budú vzťahovať aj na prípady, ktoré súdy zatiaľ právoplatne neuzavreli.
To podľa odborníkov platí aj v prípade, že by novela bola neskôr zrušená alebo zmenená. Pri rozhodovaní o vine a o výške trestu sa uplatňuje najmiernejšia právna úprava z doby od spáchania trestného činu po odsúdenie páchateľa.