Slovensko mohlo skončiť pred Európskym súdom a následne mu hrozili tvrdé finančné sankcie. Pre HN to včera priznal podpredseda vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny Pál Csáky (SMK). Existujúce riziko potvrdil aj člen Katedry európskeho práva a aproximácie práva UMB v Banskej Bystrici Radoslav Svitana. Z Monitoringu vývoja stanovísk SR k návrhom právnych aktov EÚ totiž vyplýva, že eurolegislatívu, ktorá sa má zapracovať do nášho právneho systému, často relevantné štátne inštitúcie ignorujú. "Komisia môže podať žalobu proti štátu, ktorý si neplní svoje zmluvné povinnosti," upozornil Svitana. Predpokladá však, že EK by sa najskôr snažila prostredníctvom upozornení tlačiť na SR, aby dôležité zákony prijala. Súdne spory nie sú neobvyklé - len tento rok bolo vydaných vyše 20 rozsudkov. Európsky súdny dvor v prvom konaní prikáže vykonať nápravu stavu, sankcie prichádzajú až v druhom konaní. Pomerne tvrdé finančné sankcie - 20-tisíc eur za každý deň omeškania potrebnej legislatívy - doteraz pocítili už Grécko a Španielsko.
Mali sme šťastie
Rada pre zabezpečenie hospodárskej súťaže v EÚ pravidelne kontroluje akceptovanie právneho systému únie v jednotlivých členských krajinách. "Mali sme šťastie, že došlo k oneskoreniu pri zostavovaní Európskej komisie," zdôraznil Csáky. Inštitúcie, ktoré majú s európskou legislatívou problémy odmietol konkretizovať. V januári však bude na vláde ďalší odpočet, kde chce byť voči problémovým inštitúciám tvrdší. Na otázku, či bude žiadať hlavy ľudí, ktorí majú tieto záležitosti na starosti, len poznamenal: "Mám pripravených niekoľko alternatívnych návrhov."
Reakcia vlády
Na existujúce problémy reaguje aj včerajšie rozhodnutie vlády. Tá schválila návrh spolupráce medzi vládou a parlamentom pri tvorbe európskej legislatívy. Dokument by mal zabezpečiť lepšiu informovanosť všetkých členov vlády - každý z nich má povinnosť informovať kabinet o všetkých stanoviskách jednotlivých ministerstiev k legislatívnym návrhom EK pred a po rokovaní ministerských rád EÚ. Celý proces by mal byť v budúcnosti lepšie koordinovaný. Členovia vlády budú môcť tieto stanoviská predložiť aj parlamentnému výboru pre európske záležitosti.
Záväznosť uznesení
Takmer identický materiál, ako včera schválila vláda, pred dvoma týždňami vetovali ministri za KDH. Kresťanskí demokrati vtedy spochybnili, či môže vláda zaviazať člena vlády v súvislosti s jeho prácou v ministerských radách EÚ. "Vyzeralo by veľmi zle, keby jeden minister niečo hovoril na jednej rade, minister zahraničných vecí niečo iné, a, nebodaj, premiér by hovoril tretie na Európskej rade," oponoval minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Podľa Csákyho vláda môže zaujať stanovisko k citlivým otázkam, ktoré majú byť na rade prerokované. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic oponuje: "Ústava nás zaväzuje, aby bola táto záležitosť riešená zákonom." KDH preto požiadalo k ústavnému zákonu o vzťahoch vlády a parlamentu v záležitostiach EÚ prijať osobitný zákon. Vláda sa včera dohodla, že prvú verziu zákona vypracuje do konca marca 2005.