Ako povedal minister školstva Ján Mikolaj po hlasovaní, „učitelia sa musia pripraviť na tie úlohy, ktoré im zo zákona vyplývajú, od septembra sa celá reforma začína“. Podľa neho celý nábeh reformy bude trvať štyri roky. Opozícia neúspešne žiadala vrátiť návrh na dopracovanie. Neprešiel jej ani ročný odklad reformy, na ktorú sa podľa nej školy nestihnú pripraviť. Proti návrhu hlasovali všetci 20 poslanci SMK.
Koalícia čiastočne vyhovela SMK. Akceptovala jej požiadavku, aby školskí inšpektori, ktorí budú kontrolovať školy pre národnostné menšiny, ovládali jazyk menšín. V parlamente prešlo aj to, aby sa slovenčina ako štátny jazyk mala na menšinových školách učiť "v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie". Pôvodne sa mala učiť v rozsahu vyučovania maďarčiny. V schválenej pracovnej verzii štátneho vzdelávacieho programu je napísaný rovnaký počet hodín slovenčiny ako maďarčiny. V prvom ročníku sa žiaci majú učiť tieto jazyky po päť hodín týždenne. V súčasnosti majú sedem hodín maďarčiny a štyri slovenčiny. SMK vôbec neuspela v prípade učebníc. Koalícia ponechala v zákone, že učiť sa bude môcť len z učebníc, ktoré schváli ministerstvo. Bez súhlasu sa budú môcť používať učebné texty a pracovné zošity.
Csáky: Status quo menšín je zachované
Predseda SMK Pál Csáky však hneď po hlasovaní vyjadril svoju nespokojnosť s reformou, na druhej strane však privítal niektoré ústupky koalície. Ako povedal, status quo menšinových škôl ostáva zachované. Podľa predsedu strany za to môžu aj dobré vzťahy SMK s troma najsilnejšími politickými stranami v Európskom parlamente. Csáky taktiež sľúbil, že jeho strana nebude iniciovať žiadne protestné akcie, nevylúčil však, že by ich mohli organizovať regionálne menšinové zväzy. Ostrejšie slová zazneli z úst jeho straníckeho kolegu Lászlóa Szigetiho. Ten dnešný deň označil za "deň premárnenej šance na školskú reformu." Podľa Szigetiho hlasovanie ukázalo, že v posilňovaní vedomostnej spoločnosti nebudeme takí dobrí, ako v ekonomike. Exminister školstva sa taktiež bojí, že učitelia budú "nervózni a frustrovaní" z toho, čo ich čaká v septembri.
Minister školstva Ján Mikolaj chce odštartovať reformu v septembri. Začať sa má v prvom a piatom ročníku na základných školách a v prvom ročníku na stredných školách. Podľa Mikolaja reforma sa bude dolaďovať počas prvých štyroch rokov. Mikolaj sľubuje, že školy budú slobodnejšie, v triedach dostane väčší priestor tvorivosť a vypadne memorovanie a zbytočné zaťažovanie žiakov encyklopedickými informáciami. Opozícia upozorňovala, že nepôjde o žiadnu reformu, ale len o škrtanie učebných osnov. Nový školský zákon počíta so znižovaním počtu žiakov v triedach.
Po novom sa deti budú musieť povinne učiť cudzí jazyk od tretej triedy základnej školy, s druhým budú musieť začať v šiestej triede. Štát nadiktuje povinné učivo v tzv. štátnych vzdelávacích programoch. Ministerstvo má zatiaľ hotovú jeho pracovnú verziu. Zvyšok učebných osnov si dotvoria školy vo vlastných školských programoch. Škôlky sa stanú súčasťou sústavy škôl.
Súkromné školy prídu o časť dotácií, ak porušia právne predpisy. Poslanci schválili, že im bude možné zobrať 15 % z dotácií. Ďalej prešla úprava výšky príspevkov rodičov za škôlku, základnú umeleckú školu, za obecnú a samosprávnu jazykovú školu, školský klub, centrum voľného času či školský internát.
Hlavné zmeny, ktoré prináša školský zákon:
- povinný obsah výučby určí Štátny vzdelávací program
- zvyšnú časť učiva si môžu vytvoriť sami učitelia prostredníctvom Školských vzdelávacích programov
- zrušia sa úrovne náročnosti na maturitách, všetci študenti budú mať rovnaký stupeň
- na školách národnostných menšín bude počet hodín slovenského jazyka v rozsahu potrebného na jeho osvojenie
- učitelia budú môcť používať iba tie učebnice a učebné texty, ktoré odobrí ministerstvo školstva
- povinné dva cudzie jazyky na základných školách, prvý od 3. a druhý od 6. ročníka
- zníženie počtu žiakov v triedach
Čo vyčítajú zákonu opozičné strany:
- zvýšenie počtu hodín slovenského jazyka na školách národnostných menšín
- možnosť používať iba učebnice odobrené ministerstvom považujú za ohrozenie slobodného trhu s učebnicami
- málo času na prípravu reformy
- reforma podľa nich neprinesie obsahovú zmenu, ale iba zmeny technického charakteru