Parlament za prvé dva roky funkčného obdobia schválil o sto zákonov viac, ako za rovnaké obdobie minulého volebného obdobia. "To sa musí negatívne prejaviť na kvalite prijímaných zákonov," tvrdí bývalý podpredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Ladislav Orosz. Niektoré rozhodnutia parlamentu podľa neho vyvolávajú pochybnosti o ich súlade s ústavou. Ako príklad uvádza Orosz ústavný zákon o vzťahu parlamentu a vlády v otázkach EÚ, ktorý sa mal podľa neho vyriešiť priamo v ústave. "Keďže ide o predpisy rovnakej právnej sily, Ústavný súd nemôže vysloviť možný rozpor s ústavou," pripomína Orosz.
Jeden deň - jeden zákon
Schvaľovanie zákonov však naráža na tvrdú kritiku aj v samotnom parlamente. Šéf parlamentného ústavnoprávneho výboru Ján Drgonec upozorňuje, že poslanci majú na preštudovanie predložených zákonov málo času - približne jeden pracovný deň na každú normu. Vzrastajúci počet zákonov v parlamente v čase, keď väčšina eurozákonov už bola prijatá, sa podľa Drgonca "zdravým rozumom nedá vysvetliť". Zaujímavý je pohľad na štatistiku úspešnosti návrhov. Kým normy z dielne vlády sú rovnako úspešné ako v minulosti, šanca, že v pléne uspeje poslanecká iniciatíva, klesla o 20 percent. "V prípade poslancov hrajú významnú úlohu politické dohody," komentuje tento stav Orosz. Podľa Drgonca úspešnosť zákonov v pléne nesúvisí s ich kvalitou. "Je to výlučne o politických vzťahoch, dohodách a kritériách," zdôraznil.
Otvorený parlament
Predseda NR SR Pavol Hrušovský si po nástupe do funkcie dal za cieľ vytvorenie tzv. otvoreného parlamentu. S odôvodnením, že Národná rada má byť občanom otvorená po celý rok, zrušil tzv. deň otvorených dverí. Za uplynulé dva roky začalo fungovať Informačné centrum pre verejnosť, priame prenosy z rokovania parlamentu sú k dispozícii na internetových stránkach. Napriek týmto zmenám parlament stále patrí medzi najmenej dôveryhodné inštitúcie. Sociológ Martin Slosiarik má prozaické vysvetlenie. "Je to dané najmä stereotypom v myslení ľudí."
Predseda NR SR Pavol Hrušovský v rozhovore pre HN
Ako vnímate zmenu fungovania parlamentu z hľadiska kvality prijímaných zákonov?- Parlament prijímal za uplynulé dva roky zásadné zmeny. Pripúšťam, že sme sa pri ich schvaľovaní mohli dopustiť aj omylov. Sme tu preto, aby sme chyby priznali a dostatočne rýchlo odstránili. Kvalita legislatívneho procesu sa však výrazne zlepšila.
V parlamente pokračuje pohyb poslancov medzi poslaneckými klubmi, nebolo by dobré tomu zamedziť cez rokovací poriadok?
- Všetky parlamentné orgány sa obsadzovali na základe dohody. Som presvedčený, že rozdelenie výborov medzi koalíciou a opozíciou bolo korektné. Zastúpenie, ktoré dnes opozícia v parlamente má, považujem za dostatočné a odmietam akékoľvek výhrady voči spôsobu, akým sa kreovali orgány parlamentu.
Smer koalícii vyčíta, že nemá vo vedení parlamentu zastúpenie, aké by mu patrilo. Ako je to so zmenou politickej kultúry parlamentu?
- Mrzí ma, že dochádza k takýmto častým zmenám. Nepreferujem však akékoľvek zákonné riešenie, ktoré by malo brániť slobodnej vôli poslanca, prípadne aj vytváraniu poslaneckých klubov, ak sa niekto počas volebného obdobia rozhodne opustiť poslanecký klub. Je to skôr výzva k stranám, aby zodpovednejšie zostavovali svoje kandidátky.
| Dôvera a nedôvera vybraným inštitúciám (v %) | |||
|
Dôverujem |
Nedôverujem |
Neviem | |
|
Politické strany |
16,2 |
80,7 |
3,0 |
|
Armáda SR |
73,8 |
21,6 |
4,7 |
|
Národná rada SR |
23,7 |
74,0 |
2,4 |
|
Vláda SR |
21,2 |
76,5 |
2,4 |
|
Prezident SR |
60,0 |
31,4 |
8,6 |
|
Odbory |
34,6 |
49,9 |
15,6 |
|
Miestne zastupiteľstvo |
52,4 |
41,6 |
6,0 |
| Zdroj : Focus | |||