Tlačový zákon prešiel, Lisabon príde na rad zajtra

Aktualizované 17:35 |Poslanci schválili 81 hlasmi definitívnu podobu sporného tlačového zákona. Koalícia pritom nepodporila ani jeden opozičný pozmeňovací návrh.

Poslanci schválili spoločnú správu Jána Podmanického (Smer-SD), ako aj pozmeňovací návrh Rafaela Rafaja (SNS), podľa ktorého sú vydavatelia tlače a agentúry povinní zachovať mlčanlivosť o totožnosti zdroja informácií.

Koaliční poslanci však nepodporili žiaden z opozičných pozmeňovacích návrhov. V nich opozícia žiadala zmenu práva na odpoveď, aby sa týkala len nepravdivých informácií. Podporu nezískal ani "pozmeňovák" Daniela Lipšica (KDH), ktorý žiadal, aby právo na odpoveď nemali politici ani trestne stíhané osoby.

Keďže opozičné návrhy neprešli, je otázne, akú šancu má na chválenie Lisabonská zmluva. O nej by sa malo hlasovať zajtra. Predseda parlamentu Pavol Paška chce predpoludním zvolať rozšírené poslanecké grémium s predsedami poslaneckých klubov, predsedami parlamentných strán aj premiérom Robertom Ficom. Na grémiu by sa mali poslanci dohodnúť o postupe pri hlasovaní o európskej zmluve. K samotnému aktu hlasovania by malo dôjsť zajtra o 17.00.

Ako bude vyzerať tlačový zákon

tlačový zákon upravuje práva a povinnosti vydavateľov novín a časopisov, tlačových agentúr, štátu a verejnosti
politici aj verejnosť môžu reagovať na články a správy cez právo na odpoveď, opravu a právo na dodatočnú informáciu
právo na odpoveď môže dotknutá osoba využiť aj v prípade uverejnenia pravdivých informácií
právo na opravu môže dotknutá osoba použiť aj v prípade, že článok nezasiahol jej česť alebo dobré meno
právo na dodatočnú informáciu môže použiť osoba, ak dosiahla právoplatné rozhodnutie v kauze, ktorej sa venovali médiá
v prípade odmietnutia opravného prostriedku sa môže dotknutá osoba obrátiť na súd
súd môže udeliť za neoprávnene odmietnutý opravný prostriedok pokutu od 50-tisíc do 150-tisíc korún
orgány verejnej moci sú povinné tlač a agentúry pravdivo a včas informovať o svojej činnosti s výnimkou utajovaných skutočností
ide o štátne úrady – ministerstvá a ich podriadené organizácie, napríklad Policajný zbor, ale aj o štátne fondy či organizácie zriadené zákonom ako napríklad STV a SRo
za obsah tlače a agentúrneho spravodajstva zodpovedá vydavateľ alebo tlačová agentúra, okrem obsahu inzercie
ministerstvo kultúry eviduje zoznam periodík vrátane štruktúry vlastníckych vzťahov vydavateľa
ministerstvo kultúry môže vydavateľovi uložiť pokutu za nedostatky v označení periodika alebo neuverejnenie oznámenia v naliehavom verejnom záujme

Zákon vstúpi do účinnosti od 1. júna 2008

Tomáš Nejedlý

zväčšiť obrázok

Zajtrajšok bude patriť Lisabonskej zmluve

Zajtra by sa mali poslanci už po štvrtýkrát pokúsiť hlasovať o Lisabonskej zmluve. Práve sporný tlačový zákon bol príčinou troch neúspešných pokusov na chválenie zmluvy pred dvoma mesiacmi. Opozícia totiž hlasovanie za zmluvu podmienila úpravou sporných bodov tlačového zákona, ako právo na odpoveď, či právo na opravu. Pred hlasovaním preto opustili sálu a keďže koalícii chýba na schválenie Lisabonskej zmluvy 5 hlasov, hlasovanie sa presúvalo, až sa odložilo na neurčito.

Lisabonskú zmluvu doteraz schválili

Poľsko
Bulharsko
Francúzsko
Maďarsko
Malta
Rumunsko
Slovinsko

Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer - SD) však chce dať zajtra hlasovať napriek tomu, že Tlačový zákon bol dnes schválený bez zmien, ktoré požadovala opozícia. Zajtra predpoludním by mal Paška zvolať rozšírené poslanecké grémium s prítomnosťou predsedov poslaneckých klubov, parlamentých strán, aj premiéra Roberta Fica. Na grémiu by sa malo rozhodnúť o hlasovaní. K samotnému aktu hlasovania o Lisabonskej zmluve by malo dôjsť zajtra o 17.00. Predsedovia dvoch opozičných strán, Mikuláš Dzurinda (SDKÚ - DS) aj Pavol Hrušovský (KDH) sa však už vyjadrili, že počas hlasovania o európskej zmluve opustia rokovaciu sálu, keďže koalícia dnes odmietla všetky opozičné zmeny k tlačovému zákonu. Postoj strany SMK zatiaľ ostáva neznámy.

Čo prináša Lisabonská zmluva
Lisabonskú zmluvu, ktorú európski lídri slávnostne podpísali v portugalskej metropole 13. decembra 2007, nahrádza pôvodnú Zmluvu o ústave pre Európu a do platnosti má vstúpiť v roku 2009. Jej cieľom je zefektívniť fungovanie EÚ. Lisabonskú zmluvu doteraz ratifikovalo Poľsko, Bulharsko, Francúzsko, Maďarsko, Malta, Rumunsko a Slovinsko. Írska vláda plánuje uskutočniť referendum o Lisabonskej zmluve 12. júna. Írsko je jediná z 27 členských krajín Európskej únie, ktorá o schválení reformnej zmluvy rozhodne v ľudovom hlasovaní. Iné členské štáty ju ratifikovali alebo ju podľa očakávania schvália v parlamentoch. Lisabonská zmluva by mala byť schválená všetkými členskými štátmi do konca roka 2008.