Starí ľudia, ktorí okolo seba majú aspoň troch rodinných príslušníkov okrem partnera a pravidelne sa s nimi stýkajú, žijú dlhšie ako tí, ktorí sú sami. Priatelia naopak nemajú na dĺžku života žiadny vplyv, píše taliansky denník Corriere della Sera.
V posledných rokoch vedci rozsiahlo študovali priaznivý vplyv okolia pôsobiaci proti sociálnej izolácii a depresiám. Nie je to len otázka zdravia a pocitu radosti. Ak sa človek môže oprieť o niekoho, komu verí, predovšetkým v starobe, ovplyvňuje to pozitívne aj dĺžku života. Pozitívny vplyv spoločnosti druhých, či už to sú kolegovia pri športe alebo zábave, susedia, priatelia, partneri, deti či vnuci, je značný už od detstva. Nová kanadská štúdia, ktorá sa zamerala na starých ľudí, ukázala, ako je v treťom veku vplyv tesného vzťahu s rodinnými príslušníkmi dôležitý pre zdravie seniorov, ktorí už prestali pracovať. Stačí mať aspoň tri blízke osoby a často sa s nimi vídať, byť s nimi vo fyzickom a citovom kontakte, či už ide o vzájomné telefonovanie, spoločný obed či spoločnú prechádzku, aby sa človek dožil vyššieho veku.
Vedci z Torontskej univerzity sledovali 3000 osôb vo veku od päťdesiatsedem do osemdesiatpäť rokov. Zisťovali ich rodinný stav a prítomnosť priateľov a príbuzných v ich každodennom živote. Sledovaní mali zostaviť zoznam najviac piatich osôb, ktoré sú im blízke, a uviesť, či sú to príbuzní alebo priatelia. Väčšina opýtaných mala manžela alebo manželku, tešila sa dobrému zdraviu, označovala sa za šťastných a uvádzala, že okolo seba má v priemere troch rodinných príslušníkov (deti, vnukov, súrodencov či bratrancov), s ktorými je v takmer každodennom kontakte.
Kanadskí vedci porovnali tieto výsledky so štatistickými údajmi Chicagskej univerzity a zistili, že ten, kto sa cítil byť veľmi spojený so svojimi príbuznými, mal šesťpercentné riziko úmrtia do piatich nasledujúcich rokov, zatiaľ čo tí, ktorí uvádzali, že sa so svojimi príbuznými príliš nestýkajú, mali riziko smrti štrnásťpercentné.
Napodiv nie sú priaznivé účinky spoločnosti na dlhovekosť tak silné, keď ide o okruh priateľov. Ten, kto uviedol, že sa pravidelne schádza s priateľmi a známymi, nevykazoval taký výrazný vplyv na dlhovekosť ako ten, kto bol obklopený rodinou. Avšak jedna nedávna britská štúdia ukázala, že tí, ktorí s priateľmi zdieľajú nejaký šport či koníček alebo tí, ktorí sú členmi náboženskej skupiny, sa tešia lepšiemu zdraviu než tí, ktorí sa po odchode do dôchodku venujú individuálnym aktivitám.
Vedci vysvetľujú rozdiely medzi priateľmi a rodinou takto: je pravda, že medzi príbuznými často dochádza ku svárom, a to oveľa častejšie ako u priateľov, príbuzní však dodávajú citovú silu a bezpečnosť svojou prítomnosťou a poskytujú podporu, keď je potrebné, napríklad pri zdravotných problémoch alebo významných rozhodnutiach. Ich blízkosť nielen chráni pred samotou, ale prináša potrebnú podporu pre pokojný život.
Táto teória sa obzvlášť zreteľne prejavuje pri dlhoročných manželstvách. Skoršie štúdie už preukázali, že ten, kto starne spoločne s manželom, žije dlhšie, aj keby v tomto zväzku prepukali sváry. Lepšie je teda udržiavať vzťahy s príbuznými a žiť v páre, aj keby tieto vzťahy boli búrlivé, než byť sám.