Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že vás behanie baví?
Bolo to na základnej škole. Moji rodičia boli telocvikári a okamžite, ako sa nám skončilo vyučovanie, išiel som niekam športovať. Býval som v Piešťanoch pri Váhu a často som si chodil zabehať na hrádzu.
Išlo mi to celkom prirodzene, ale súviselo to určite s rodičmi a kamarátmi a s tým obdobím, keď som vyrastal. Prvý rok života som dokonca strávil v telocvikárskom kabinete (smiech), tak sa na mňa všetko postupne lepilo. Spontánne som sa dostával k rôznym druhom športu, aj k behaniu, už v mladosti.
Nakoniec ste aj vyštudovali FTVŠ a celý život sa športu venujete profesionálne. Všímate si, ako ľudia v meste športujú?
Samozrejme. Niekedy mi to nedá, niektorých športujúcich ľudí oslovujem a poviem im, aké robia chyby, aj im poradím. Deti behajú podľa mňa úplne najlepšie, je to pre ne prirodzený pohyb, sú uvoľnené, pohybujú sa ľahko.
Kedy sa to potom pokazí? Väčšina detí neznáša hodiny telesnej výchovy, na ktorých sa behá.
Pedagógovia u nás niekedy majú zlý prístup k vyučovaniu. Telesná výchova by sa skôr nemala hodnotiť známkami.
Mnohí učitelia si iba odučia svoje základné povinnosti, neprinášajú deťom žiadn...
Zostáva vám 85% na dočítanie.