V čase, keď sme robili tento rozhovor, mala Andrea Ferancová Bartoňová krátko pred termínom narodenia j druhého syna. Zároveň to bolo v čase, keď ju Hospodářské noviny označili za jednu z najvplyvnejších žien českého biznisu. Rodáčka zo Slovenska sa z katedry medzinárodných vzťahov dostala až na čelo najväčšej firmy obchodujúcej na pražskej burze.
Hospodářské noviny vás označili za 7. najvplyvnejšiu ženu v českom biznise. Bolo to pre vás prekvapenie?
Keďže som sa v tomto rebríčku umiestnila už aj predtým, až také prekvapenie to nebolo. Navyše, žien v biznise zase nie je až toľko... Ale keď som sa tam pred tromi rokmi dostala prvýkrát, a navyše hneď na 3. miesto, dosť ma to prekvapilo.
Ako by ste opísali váš vplyv na český biznis? Prečo ste sa dostali v rebríčku tak vysoko?
Vo finančnom sektore pracujem už od roku 1995 a som v manažmente investičnej banky Wood&Co., ktorá je jedna z najväčších v Česku a jedna z popredných v celom regióne. Takže si myslím, že najmä preto.
Ako sa študentka zo Slovenska dostala do takej renomovanej firmy, akou je Wood&Co?
Do Česka som prišla v roku 1992 študovať medzinárodné vzťahy. A už počas štúdia tam pracoval jeden môj spolužiak, a opýtal sa ma, či tam nechcem pracovať aj ja. Ešte v roku 1995 som si urobila maklérske skúšky - myslela som si, že by sa mi to raz mohlo hodiť.
Bolo to dosť náročné, lebo som nevedela dobre po anglicky, predtým som sa učila nemčinu. Wood&Co. bolo a je anglicky hovoriace prostredie.
Na akú pozíciu ste nastúpili?
Keďže som mala maklérske skúšky, bola to pozícia makléra. Na začiatku som tam pomáhala zadávať veci do systémov a podobne.
Ako ste sa od pomocných prác dostali až k odkúpeniu akcií dnes najväčšej firmy obchodujúcej na pražskej burze?
Na začiatku som zistila, že všetko sa dá zautomatizovať počítačmi. Tým som ušetrila čas a mohla som sa venovať odbornejším veciam. Potom som presvedčila Richarda Wooda, aj môjho šéfa Alexa, že by sme mali osloviť aj iný druh klientov, ako sme oslovovali dovtedy. To bolo jedno z prvých dôležitejších rozhodnutí, na základe ktorého sa nám podarilo zvýšiť objemy. Potom už Richard Wood expandoval do regiónu a trávila som veľa času aj v Poľsku, Maďarsku a moja pozícia bola čoraz dôležitejšia.
Šéf firmy Richard Wood poslúchal rady "radovej“ maklérky?
Bolo to také anglosaské prostredie, veľmi príjemné, takže sa tam s majiteľmi dalo komunikovať priamo. Bola to veľká výhoda.
Spomenuli ste, že žien je vo finančnom sektore málo. Nestretávate sa vo vysokých finančných kruhoch s dešpektom práve preto, že ste mladá žena?
Samozrejme, stretávam sa s tým, že sa k ženám pristupuje inak. Úplne na začiatku to bolo ťažšie, ale ja som si to nikdy nepripúšťala. Zaujímavé však je, že som sa s tým nestretávala len zo strany mužov, ale často aj od žien.
Ale musím povedať, že som mala obrovskú výhodu, lebo vo Wood&Co. bola od začiatku anglosaská kultúra. Túto banku založil Richard Wood, Angličan, a mojím šéfom bol Alex Angel, Američan. Oni takéto predsudky nemali.
Pod vaším vedením podiel firmy stúpol na českom akciovom trhu z 5 na 25 %. To je dosť veľký skok...
Áno, ale to sa udialo za pomerne dlhé obdobie. Za väčší úspech však považujem našu expanziu na zahraničné trhy, najmä do Poľska a Maďarska. Tam síce nie sme prví, sme v prvej desiatke, ale považujeme to za väčší úspech, lebo je ťažšie vstúpiť na nový trh, kde už funguje veľká konkurencia a nemáte tam také zázemie, ako doma. My sme totiž v Česku urobili prvý obchod na burze, boli sme tam teda od úplného začiatku. Expandovali sme do ďalších 11 krajín v strednej a vo východnej Európe.
Rozhodnutie expandovať do ostatných krajín bolo najmä vaším rozhodnutím?
Bolo to primárne moje rozhodnutie, ale v manažmente sme štyria, a, samozrejme, nie je to teda iba môj úspech. Vždy je veľmi dôležitý tím. Výhodou tiež bolo, že v 90. rokoch, v období spoločenských aj ekonomických zmien, mladí ľudia ako som bola aj ja, mali veľké možnosti. Starší ľudia totiž nevedeli po anglicky a bolo pre nich možno ťažšie sa v tom prostredí zorientovať.
Hovorili ste o expanzii na trhy strednej a východnej Európy. Je pre vás zaujímavé aj Slovensko?
Bola by som veľmi rada, ak by sa slovenský trh v tomto smere viac rozvinul. Objemy na slovenskej burze sú veľmi nízke. Slovenské firmy sa navyše často obracajú na burzy v zahraničí. To ma veľmi mrzí. Bolo to tak napríklad aj so Sky Europe, ktorá išla na viedenskú burzu.
Existuje spôsob, ako by Wood&Co. mohla pomôcť k oživeniu slovenskej burzy?
Jediné, čo môžeme urobiť, je nájsť nejakú slovenskú spoločnosť, ktorá hľadá spôsob na zvýšenie kapitálu a my by sme na to použili bratislavskú burzu. To je cesta - a keby sa nejaká taká slovenská spoločnosť našla, určite by sme sa o to snažili a bola by som veľmi rada, lebo mám také patriotické sklony (úsmev).
Ktoré z vašich rozhodnutí považujete za najlepšie?
Napríklad, že sme začali oslovovať nových klientov v rokoch 1997 - 1998. To nám prinieslo zdvoj- až strojnásobenie podielu na trhu.
Mojím osobným rozhodnutím boli investície do nových technológií podnikania, keďže v súčasnosti všetko prebieha elektronicky. Boli sme prví v regióne, ktorí do tohto vďaka môjmu rozhodnutiu vstúpili. Veľmi nás to posunulo dopredu.
A jedno z kľúčových rozhodnutí bolo manažérske odkúpenie akcií Wood&Co., teda že sme spolu s tromi manažérmi odkúpili akcie od majiteľa Richarda Wooda.
Ako to, že vám Richard Wood predal sľubne sa rozvíjajúcu spoločnosť?
Predal nám ju v čase ruskej krízy v roku 1997, keď nastali veľké poklesy. Spoločnosti typu Wood&Co. začali mať problémy so ziskovosťou. Richard Wood navyše odchádzal do zahraničia, a tak ponúkol mojim trom partnerom a mne túto spoločnosť odkúpiť a pokračovať s ňou ďalej. Po ruskej kríze totiž nikto neveril, že sa tie akciové trhy dokážu ešte vzchopiť. Mali sme obrovské šťastie, lebo odvtedy sa objemy obchodov na burzách zdesaťnásobili.
Takže pre vás to bola veľká miera rizika, odkúpiť Wood&Co.?
Áno, pretože nikto nevedel, ako sa situácia bude vyvíjať.
Denne robíte veľké rozhodnutia vo finančnom svete. Je také, ktoré s odstupom času ľutujete?
Musím povedať, že na začiatku, v roku 2000, sme boli veľmi opatrní s investovaním. Keby sme na začiatku boli trošku odvážnejší, určite by to len prispelo k vývoju.
Budete mať bábätko. Napriek tomu sa stále venujete práci. Viete si predstaviť zlom, ktorý prinesie materská dovolenka?
Keďže toto bude už môj druhý syn, predstaviť si to viem, lebo som to už raz zažila. Presne viem, čo ma čaká. Keď sa mi narodilo prvé dieťa, bolo to trochu prekvapivé, pretože keď človek žije aktívny život, ten sa od základu zmení. Teraz už som na tú zmenu pripravená.
Dokážete teda na isté obdobie úplne vynechať prácu a vôbec sa jej nevenovať?
Dnes sa už vďaka technológiám dá pracovať i telefonovať z domu, čiže nemusíte byť fyzicky prítomný v práci. Takže aj počas materskej dovolenky sa dá ostať s prácou v kontakte.
Plánujete niečo, čomu ste sa doteraz nestihli venovať a počas materskej by ste to chceli dohnať?
Veľmi nie, pretože keď nie som v práci, chcem sa venovať naplno deťom.
Chcete mať jedného dňa zo svojich synov tiež veľkých finančníkov?
Najdôležitejšie asi je, aby sa rozhodli sami.