StoryEditor

Swarovski pre Prečo nie: Podnikanie a rodina sú úzko spojené

17.09.2009, 00:00
Život s menom Swarovski. Markus Langes-Swarovski v exkluzívnom rozhovore pre lifestyleový magazín Prečo nie?!

Pri tomto rozhovore všade naokolo svietil krištáľ. Bol na stole, vo vitrínach a dokonca aj kreslo, ktoré mi ponúkol, bolo ním pokryté. Nebolo to však až také prekvapivé, keďže oproti mne sedel Markus Langes-Swarovski.

Ako vlastne vyzerá život s menom Swarovski? Znamená to automaticky aj výnimočnosť?
V prvom rade je to veľká česť, ale zároveň musíme byť aj skromní. Keď podnikanie nesie rovnaké meno ako vaša rodina, musíte s tým zaobchádzať opatrne. Nie je to totiž iba jedna osoba, ktorá je stredobodom pozornosti, ale ide o celý komplex. Podnikanie a rodina sú veľmi úzko spolu spojené a v skutočnosti sa ani nedá oddeliť to, čo robí rodina, a to, čo sa deje v podnikaní. Treba s tým zaobchádzať veľmi zodpovedne.

Aký je to ale pocit, keď vidíte v každej metropole svoje meno na obchodoch, bilbordoch...?
Keď vidím svoje meno v nejakom kontexte, je to pre mňa hlavne česť. Naše podnikanie sa rozvíja už 115 rokov a za posledných 30 rokov sa značka etablovala na trhu. Pozerám sa na to s hrdosťou a pokorou a keď to vidím, vždy sa poteším.

Ešte predtým, ako ste sa stali členom executive board, pracovali ste aj v Bank Austria Creditanstalt. Tušili ste už vtedy, že vaša kariéra bude spojená s rodinným podnikom?
Tá opcia tu bola vždy. Ja som sa však o podnikanie zaujímal od začiatku, vždy cez prázdniny som pracoval vo firme. Asi od 15 či 16 rokov som postupne prešiel všetkými oddeleniami produkcie. Vždy som sa o to veľmi intenzívne zaujímal a tento "bankový“ čas bol obdobím, ktoré ma naplnilo, ale vždy som to bral s ohľadom na moju úlohu u Swarovských.

Necítili ste sa pod tlakom - si Swarovski, musíš pokračovať v rodinnej histórii...
Našťastie to u nás nie je tak silno presadzované. Nie každý má chuť pracovať pre Swarovského, môže sa rozhodnúť úplne inak, a nie sa niekde cítiť viazaný. Je to vždy rozhodnutie, ktoré musí človek urobiť sám za seba. Medzi všetkými mojimi príbuznými, ktorí pracujú v našej firme, sa všetci pre túto prácu rozhodli sami, a niektorí sa rozhodli úplne inak a nepracujú tam.

Vy ste kedysi chceli byť hudobníkom či architektom. Naozaj si viete predstaviť sa s týmto menom venovať napríklad hudbe?
V tom čase som menej rozmýšľal o mojom mene. V rodinnom podnikaní som však našiel aj svoje osobné záľuby, pretože krištáľ môže byť prítomný v množstve segmentov. Veľmi často prichádzam do kontaktu s architektúrou, tá je pre nás veľmi dôležitá.
A čo sa týka hudby, sú to tiež také spojité nádoby. Hudba je rytmická, krištáľ je rytmický, pretože každý zábrus je vlastne akýmsi rytmom. Okrem toho hrá hudba pre nás špeciálnu úlohu, máme s touto brandžou veľa spoločného. Nemyslím iba dizajn javísk, ale napríklad aj architektúru v Krištáľových svetoch. Pomáha nám fascinovať. Celkovo má zasadzovanie krištáľu veľmi veľa spoločného s rôznymi kreatívnymi disciplínami, takže ja osobne vôbec nie som o nič ukrátený (úsmev).

Aký bol vôbec začiatok v takom mladom veku? Mali ste 28, keď ste sa stali členom topmanažmentu jednej z najznámejších firiem sveta.
Začiatok v takom mladom veku je vo všeobecnosti nezvyčajný, ale pre nás, pre rodinné podnikanie u Swarovských, to také nezvyčajné nie je. Najmä, keď som sa odmalička o podnik zaujímal, spolupracoval... A človek je s tým vlastne stále konfrontovaný, napríklad aj pri obedoch som sa vždy niečo dozvedel. V každom prípade je to extrémne zodpovedná funkcia. Prvé dva roky neboli o vedení podniku, bol som v topmanažérskej funkcii. Teraz v executive board je to, samozrejme, o inej intenzite, rešpekte a úcte.

Patríte k piatej generácii Swarovských, a každá z nich posunula firmu o čosi ďalej. Čo môžete pre firmu priniesť vy osobne?
Som len jedným z tejto novej generácie, ktorá sa snaží intenzívne rozvíjať dedičstvo multigeneračnej rodiny. Je to celkom iné, keď ste jedným z druhej alebo z piatej generácie. Keď sa na to pozrieme z historického hľadiska, každá generácia, ktorá prišla po Danielovi Swarovskom, sa pokúšala vytvoriť nové fazety (pozn.: fazeta = brúsna plôška drahého kameňa), rozvíjať ich... Tradícia zo štvrtej generácie na tú našu piatu spočíva v nasmerovaní na maloobchod. Pri výmene generácií dostali spolu so mnou zodpovednosť mnohí ďalší mladí členovia rodiny, a spoločne sa snažíme viesť podnik. Chceme skrátiť cestu k zákazníkovi tak, že intenzívne budujeme podnikanie ako maloobchod. Aj preto nemôžeme povedať, že Swarovski je "čistokrvný“ priemyselný podnik. Teraz, v novej fáze - to začalo už v štvrtej generácii, ale je veľmi rozvíjané najmä v piatej - je dôležitá maloobchodná funkcia, zábavná funkcia (vezmite si napríklad Krištáľové svety). Ale dôležité je najmä to, že každá generácia pokračuje v tradícii, dedičstve, pretože budúcnosť potrebuje pôvod. Piata generácia má veľmi dobrú bilanciu, dosiahli sme skvelý rast a vybudovali myšlienku maloobchodu. Teraz sme ešte mladí a máme nejaký čas, kým to, dúfajme, bude pokračovať šiestou generáciou (úsmev).

Keď sa vrátime úplne na začiatok, váš praprastarý otec, Daniel Swarovski, začal s revolučnou brúsnou technikou. Čo okrem toho ale bolo rozhodujúce, že s ním začali spolupracovať ľudia ako Coco Chanel či Christian Dior?
Daniel bol absolútny inovátor a vizionár a vďaka tomu bolo možné dosiahnuť kreatívnu mnohotvárnosť a výnimočnú kvalitu. A ľudia ako Coco Chanel, Elsa Schiaparelli či Dior naozaj nechceli robiť imitácie šperkov, ale hľadali celkom novú formu kreatívneho vyjadrenia.
A zrazu sa objavili nástroje, ktoré stimulovali novú formu kreativity, a to bolo veľmi zaujímavé aj pre samotných tvorcov. Vďaka tejto brúsnej technike vznikali nové zaujímavé krištáľové inovácie, napríklad Aurora Borealis v 50. rokoch (pozn.: Aurora Borealis je krištáľový efekt inšpirovaný polárnou žiarou, ktorý vytvoril Swarovski spolu s Christianom Diorom).
To sú ľudia, ktorí vždy túžia vytvárať niečo nové. Takéto vzťahy udržiavame dodnes a už v 20. či 30. rokoch bola u nás vo Wattens na návšteve Elsa Sciaparelli, aj Dior. Tento dialóg nás stále držal bdelých. A práve tak sme dostali opäť možnosť porozumieť, kadiaľ sa máme uberať. Je to však náročná skupina, ale tiež osviežujúca, niečo, čo nás posúva ďalej.

Potom ale prišla prvá a druhá svetová vojna, ktorá nebola pre luxusný segment práve ideálna...
Počas prvej svetovej vojny to nebolo až také dramatické. Počas tej druhej však obchod so šperkami určite práve neprekvital. Takže sme sa v tejto fáze snažili presunúť naše kapacity, a vtedy sme sa snažili nevyrábať pre Nemecko vojnový tovar, ale predovšetkým šošovky pre ďalekohľady. Takto vlastne vznikla značka Swarovski Optik. Na to, aby sme zachovali pracovné miesta, tak sme museli pozmeniť produkciu.

Po vojnách, v 50. rokoch, sa to zlepšilo?
To boli časy, keď sa najmä v obchode so šperkami a v móde objavilo veľa nových vecí. Okolo roku 1965 prišli aj prvé experimenty s prírodnými drahokamami, pretože sme mali v sortimente takmer všetko okrem diamantov. Potom prišla úprava lustrov a vznik značky Strass a v 50. a 60. rokoch sme sa postupne stali dodávateľmi aj do iných segmentov, nielen šperkárstva či módnej brandže, ale vstúpili sme napríklad aj do priemyslu s osvetlením, bezpečnosťou na cestách... Ale jednoznačne najväčší skok bola absolútna náhoda. Z toho, čo som spomínal, z lustrových komponentov sa - trošku zo zábavy - experimentovalo a bola vytvorená krištáľová myš, stojí tuto vzadu.

Takú istú sme videli pred chvíľou v múzeu Haus Marie. Ktorá z nich je teda pravá?
Táto moja v kancelárii je len napodobenina (smiech).

Takže jedným z míľnikov rodinnej histórie sa stala krištáľová myš?
Áno, prvýkrát sa objavila úplne iná forma šperku ako objektu, čo novým spôsobom oslovovalo sentimentalitu. To asi až tak nepasuje do historickej "šou“ toho vývoja (smiech). V každom prípade to však bol pre Swarovských historický moment, pretože vznikol úplne nový produkt: krištáľové figúrky. Až neskôr sme sa potom vrátili k svojim koreňom - koncom 70. rokov - a začali sme s vlastnými Swarovského šperkami, bola to naša historická legitimácia, štart obchodu so šperkami.

Dá sa teda povedať, že úspech značky Swarovski stojí v prvom rade na inovácii?
Nie je to iba o inovácii, myslím si, že veľmi dôležitá je aj vášeň, na tom si vo firme veľmi potrpíme. Je to zvedavosť a vášeň, ale aj precíznosť v spracovaní.

Vo firmách s podobne dlhou tradíciou je normálne, že sa objavia aj nesprávne kroky, chyby. Je niečo v minulosti firmy, čo by ste vy osobne urobili inak?
Nie, je to skvelý príbeh. Tento príbeh a naša minulosť nás inšpirujú aj do budúcnosti. Boli tu aj smutné roky, ale tieto časové úseky sú niečo samostatné, niečo, čo nie je vedené ako "brandža“. Celkovo sa Swarovski nedá priradiť k žiadnej brandži, práve kvôli množstvu týchto časových úsekov. Môžeme povedať, že sme "doma“ niekde v brandži so šperkami, ale je tu množstvo iných prúdov, ktoré nemajú nič spoločné so šperkami. Napríklad vznik Krištáľových svetov, to bol v podstate neúmyselný úspech, experiment zo zvedavosti. Plán bol iba urobiť akúsi oslavu a dnes sú Krištáľové svety druhé najnavštevovanejšie miesto v Rakúsku.

Skúsme sa však vrátiť k pôvodu témy...
To všetko sú a boli časové úseky v histórii, ktoré nám pomohli rozvinúť vlastný špecifický profil.

Viete, ako veľmi je vaša firma rentabilná na slovenskom či českom trhu?
Rentabilná? Lepšie asi bude hovoriť úspešná...

Dobre, ako úspešná je teda na týchto trhoch?
Česko je v podstate krajina nášho pôvodu, môj praprastarý otec prišiel z Gablonzu a to bolo vtedy svetoznáme epicentrum pre sklo a umenie brúsenia, a to vidieť aj dnes. Samozrejme, Swarovski mi chýba, ale aj tam sa cítim trochu ako doma. Na Slovensku aj v Čechách sme otvorili obchody Swarovski. Spracovanie šperkov tu, bohužiaľ, čoraz viac mizne, ale máme šance zo strany konzumentov. Teraz máme na Slovensku, myslím, dohromady štyri predajne, tri v Bratislave, jeden v Košiciach. A v Čechách ich máme dvanásť.

To bolo skôr z obchodného pohľadu, ale aké asociácie máte vôbec so Slovenskom a Českom ako človek, nie ako jeden z rodiny Swarovských?
Ja osobne sa cítim ako Stredoeurópan, a tento pojem je pre mňa veľmi široký. Nechcem regióny brať iba podľa klasických geografických hraníc. Bol som aj v Trenčíne, aj v Bratislave, a naučil som sa tu aj zopár slov...

Napríklad?
Popelník, zapaľovač... (smiech). Vždy sa tam cítim ako doma, vďaka príjemnej kultúre. Vtedy som mal jednu priateľku, ktorej rodičia žili v Trenčíne. Raz sme tam boli na návšteve a veľmi sa mi páčila pohostinnosť miestnych.

Vo firme ste zodpovedný za branding a komunikáciu. V posledných rokoch je Swarovského krištáľ integrovaný do množstva iných vecí a materiálov. Nemyslíte si, že touto cestou značka stráca čosi zo svojej exkluzivity a - v dobrom zmysle - nedostupnosti?
Samotné meno sa stalo takým dôležitým azda len v posledných tridsiatich rokoch. Predtým sme neboli v priemysle známi ako Swarovski, ale ako "Pierres taillées du Tyrol“. Krištáľová myš a obchod zameraný na konzum dodali nášmu menu cveng. V tomto smere sme veľmi otvorení: my sme v prvom rade zodpovední za kvalitu nášho produktu, a to, čo sa s ním potom deje, to je tiež veľmi otvorené. Každý chce - a je jedno, či to my považujeme za nádherné alebo odporné - upevniť hodnotu nášho krištáľu. V tomto kontexte vlastne zosilňujeme silu vyjadrenia. A čo sa týka kvality, za ktorú je Swarovski zodpovedný, platí o nej to isté bez ohľadu na kontext. Vôbec nie je ľahké to usmerňovať, pretože každý, kto je pripravený zaplatiť cenu za Swarovského, ten môže s hrdosťou vyhlásiť, že ich používa vo svojich produktoch. V tejto brandži vlastne nie je iné známe meno. Kto pozná našu konkurenciu? Vlastne takmer nikto.

Swarovského krištáľ si vyberajú mnohé celebrity na odovzdávanie Oscarov, festival v Cannes... Touto cestou si ale nemôžete vyberať, kto reprezentuje vašu značku. Napríklad Paris Hilton sa objavila na svojej narodeninovej oslave v spodnej bielizni pokrytej Swarovského krištáľom. Je aj spojenie s takýmito menami pre vás reklama?
Formulovali ste to veľmi obchodne. V zásade ak ide o zvyšovanie známosti značky - a nie o imidž, ktorý s tým súvisí - je to pre nás perfektná cesta, ako neriadene dostať meno Swarovski do kontextu. Pritom vychádzame z toho, že v takýchto prípadoch je to ten najlepší krištáľ, a je to, samozrejme, pre nás dobré, lebo značka sa stáva známejšou. Keď hovoríme o imidži, tam sa často nerozlišuje, či je niečo vyrobené Swarovským, alebo so Swarovského krištáľom. Ale keď niekto vytvoril a etabloval značku, a chce v rámci nej použiť aj tú našu, tak je to pre nás v každom prípade kompliment.

Markus Langes-Swarovski (35) je prapravnukom zakladateľa firmy Daniela Swarovského. Od roku 2002 je členom executive boardu, je zodpovedný za branding a komunikáciu. Vyštudoval vysokú školu zameranú na biznis v Mníchove. Pred vstupom do rodinného podniku pracoval v Bank Austria Creditanstalt a v oblasti produkcie krištáľu v Austrálii. Krištáľ zaraďuje medzi svoje osobné vášne.

 

Vo svete Swarovských

Múzeum Krištáľové svety je druhou najnavštevovanejšou pamiatkou v Rakúsku. Aj keď sa vám už po druhej zastávke asi bude točiť v hlave, rozhodne sa toto futuristické divadlo plné fascinácií a vnemov oplatí vidieť. Chcete napríklad trojrozmerne vstúpiť priamo do filmu pomocou krištáľu? Nech sa páči.

 

 
 
 
 
 
 
 

 

menuLevel = 2, menuRoute = style/rozhovor, menuAlias = rozhovor, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
20. apríl 2024 12:53