Ste Slovák, ktorý trávi väčšinu čase v Prahe. Zároveň sa ako jeden z prvých našich podnikateľov výraznejšie etablujete na ukrajinskom trhu, v pláne máte Poľsko. Zaujíma ma, kým sa vlastne cítite a kde sa cítite doma?
Doma som v troch krajinách. Som rodený Slovák a každý hovorí, že všade dobre, doma najlepšie, a pre mňa je to Slovensko. Keď to poviem z pohľadu biznismena, doma som tam, kde robím biznis a kde mám záväzok voči danému okoliu. Takže som doma na Slovensku, v Prahe aj na Ukrajine. Práve na Ukrajine sa chcem v budúcnosti cítiť ako doma. Tam, kde chcete robiť biznis, musíte ten biznis aj cítiť. A keď ho chcete cítiť, musíte v tom prostredí aj žiť a porozumieť mentalite. Môj dlhodobý zámer teda je presťahovať sa na Ukrajinu a žiť tam.
Kroky našich biznismenov smerujú skôr opačným smerom. V čom vidíte svoju príležitosť na Ukrajine?
V túžbe po raste. Hovorím o raste jednak osobnostnom a jednak biznisovom. Pretože ako môžete rozvíjať biznis aktivity? Tým, že buď rozširujete sortiment, alebo rozširujete trhy, segmenty trhov, alebo rozširujete svoje pôsobenie regionálne. A ja som pred časom, asi pred desiatimi rokmi pochopil, že Slovensko je na veľký biznis malé. Je tu veľa dobrých podnikov, veľa dobrých príležitostí, ale päť miliónov ľudí je oproti Európe, svetu, iba malá bodka. Veľa oblastí na Ukrajine má viac obyvateľov ako celé Slovensko. Na Západe procesy, ktoré my vnímame ako príležitosť, prešli, a práve na tomto východnom trhu, či už je to Rusko, Ukrajina, Poľsko, Rumunsko, tieto procesy práve prebiehajú a práve sme tam.
To bola až príliš diplomatická odpoveď. Nemuseli ste však práve na Ukrajine, skôr ako na Západe, čeliť klientelizmu, korupcii, vplyvu miestnych oligarchov či politikov? Inak povedané, veciam, ktoré súvisia s tými prebiehajúcimi procesmi?
Ukrajinci alebo Rusi majú inú mentalitu, sú iní. Sú viac otvorení, srdečnejší, viac chápu biznis zmyslami. Čo sa týka klientelizmu a korupcie, ja som to pochopil inakšie. Vzťahy tam dominujú pri biznise, a to na všetkých úrovniach. Či to je na politickej úrovni, alebo na úrovni ekonomických vzťahov. Tam sa skôr dohoduje biznis cez porozumenie, cez rozprávanie ako cez nejaké čísla. Samozrejme, tie čísla potom koniec koncov niekde figurujú. Našťastie, na Ukrajine to neplatí tak ako v Rusku, že musíte najprv vypiť dve fľaše vodky, a potom si s nimi rozumiete, ale takisto si musíte najprv niečo spolu vypiť, aby ste s nimi mohli ďalej niečo riešiť. A myslieť si, že tam niekto príde a začne prezentovať, že ja ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.