Pred pár dňami zomrel Tomáš Baťa jr., z dynastie, ktorá je inšpiráciou pre váš pracovný aj osobný život. Vedeli by ste v kocke povedať, čo pre vás znamená dynastia Baťovcov?
Prvý kontakt s Baťovcami bol pre mňa okamžitým impulzom na zmenu myslenia. Súviselo to aj s mojou povahou a mojím znamením. Barani sú ľudia vášniví, tvrdohlaví, dokážu sa rýchlo nadchnúť, veria v budúcnosť. Práve to, čo som si o Tomášovi Baťovi prečítal, boli pre mňa také silné myšlienky, že začali formovať celú moju osobnosť. Kniha Úvahy a prejavy od Baťu najviac ovplyvnila moje podnikateľské začiatky. Najviac ma oslovila kombinácia podnikateľa s filozofom, politikom a osobnosťou. A to tu podľa môjho názoru chýba.
Počas štúdií ste pracovali v istej obchodnej spoločnosti. Bolo vám už vtedy jasné, kam sa budú uberať vaše ďalšie kroky?
Nie. Začínal som pomerne mladý v odbore finančníctva, ale nepozeral som sa ďalej za horizont. Stále bola vo mne silná túžba mať sa lepšie, niečo vedieť, dosiahnuť. A tá cesta sa formovala "za jazdy“. Začal som študovať zákony úspechu, do akej miery hrá svoju úlohu genetika, do akej miery to závisí od vás. To je pre mňa filozofická otázka.
Vy máte tiež za sebou silnú rodinnú dynastiu - finančné korene?
Môj otec zomrel, keď som mal 15 rokov. Mal obchodného ducha, a to sa nalepilo aj na mňa. Historicky však neviem, že by sme boli významní obchodníci. Dnes však verím, že človek úspešný v podnikaní na to musí mať istý genetický základ.
Kedy ste sa vydali svojou vlastnou cestou? Kedy ste prišli na to, že už nepotrebujete byť riadený, ale riadiť?
Je to otázka daností. Sú ľudia, ktorí sa cítia komfortne ako manažéri v istej firme, nechcú na seba brať riziko. A potom sú ľudia - ako ja - ktorí chcú byť zodpovední za všetky procesy, ktoré sa dejú pod nimi. Už keď som mal okolo 15 rokov, začal som chodiť na burzy so šatstvom a inými vecami a obchodovať s tým, čo som nakúpil v Maďarsku. Mal som podnikateľské tendencie, istý čas som dokonca vyrábal kravaty. Keď som sa dostal do kontaktu s veľkou zahraničnou firmou, ktorá vytvorila istý koncept, dalo mi to zmysel. Definícia znela: raz, keď bude v tejto krajine lepšie, ľudia budú potrebovať aj finančné poradenstvo. A ak budeš medzi prvými, máš šancu vybudovať svoju spoločnosť.
Vy ste s finančným poradenstvom začínali a etablovali ste sa v tejto oblasti v pomerne mladom veku. Čím všetkým musí finančný poradca - bez ohľadu na vek - disponovať, aby mu ľudia zverili v prvom rade nie svoje peniaze, ale skôr svoju dôveru?
Dá sa definovať ideálny finančný poradca. Veľa ľudí sa uchytí a nespĺňajú tieto parametre, ale ideálny poradca je taký, ktorý má dobrý imidž vo svojom okolí. Keď som začínal ja, ľudia ma vnímali ako študenta Ekonomickej univerzity, dieťa zo slušnej rodiny. Ideálny finančný poradca musí byť tiež otvorený svojmu okoliu a pomerne tvrdý na seba v oblasti učenia sa. Pretože finančné poradenstvo ako odbor nemá žiadnu základňu na stredných či vysokých školách, človek sa to musí naučiť v rôznych poradenských firmách - tak ako som začínal ja. Ideál však musí mať aj základ, buď zo strednej, alebo z vysokej školy.
Keby ste však boli len poslušné dieťa z dobrej rodiny, zrejme by ste nemohli riadiť niekoľko firiem a mať pod sebou, priamo či nepriamo, desiatky či stovky zamestnancov. Tam je zrejme potrebné ešte niečo iné. Možno niečo, čo ste si osvojili od Tomáša Baťu?
Práve tam je jedna z mojich obrovských rezerv. Ja nie som tvrdý na ľudí, som extrémne tvrdý na seba. A posledné roky zisťujem, že tade cesta nevedie, lebo je to sebazničujúci proces. Tej tvrdosti na druhých sa chcem priučiť od môjho biznispatrnera. Som totiž skôr nekonfliktný človek a takisto som dlhé roky veril na lídrovstvo. To, čo písal Baťa - vedenie vzorom je najväčšia sila. Takže som od ľudí vyžadoval len to, čo bolo aj v mojich silách. To je diametrálne odlišné od lídrovstva v iných povolaniach typu - takto to musí byť, takto to urobíš. Na začiatku som nemal možnosť platiť ľudí - oni išli za myšlienkou, víziou, za tým, že som im pomáhal. A to bola obrovská škola pozitívnej motivácie. Neskôr som sa dostal do pozície manažéra, čo mi však vôbec nesedelo, tak som si na ten "tvrdý manažment“ angažoval ľudí. Ten úspech bol však tvrdo vydretý.
Keď sa teda pozrieme na vašu genézu - na začiatku manažérska pozícia, neskôr Arca Capital či Salve Group, teraz už medzinárodne etablovaná firma - vždy ste stáli na začiatku a postupom času vás zastupovali ľudia, ktorí to mali celé riadiť?
Ten vývoj mal dve nosné linky. Ja som primárne vždy riadil retailový obchod a k sebe som vždy potreboval človeka, ktorý by riadil "backoffice“. Takto sa pri mne vystriedalo 6 alebo 7 manažérov, pretože moje požiadavky máloktorý úplne spĺňal. Ale bez nich by som firmu nedokázal posunúť ďalej.
Celá naša skupina je charakteristická maximálnou samostatnosťou tých dvoch subjektov. Tam je vidieť moja dlhodobá spolupráca s Paľom Krúpom, ktorý je mojím spolužiakom z vysokej školy, ktorý so mnou začínal. Po čase jeho profilácia išla iným smerom a myslím, že je na ten klasický manažment šikovnejší ako ja.
Ale hovorí sa, že vy ste zase preňho inšpiráciou, čo sa týka vízií, stratégií a koncepcií. Je to tak, že ste sa vzájomne dopĺňali, a preto ste mohli vzájomne koexistovať?
Ja neverím, že protiklady sa priťahujú. Paľo mi je vo veľa veciach blízky a zaujíma ho množstvo vecí, ktoré zaujímajú aj mňa. V dennom manažmente sme dosť rozdielni. To, čo nás predovšetkým spájalo, bola chuť po vedomostiach a veľmi tvrdej práci na sebe. Paľo je jeden z najlepších ľudí, ktorých som stretol v živote, a preto aj spolu podnikáme.
Priznali ste, že máte rezervy v tom klasickom manažmente, že nedokážete byť dosť tvrdý. Znamená to, že ste už na to niekedy doplatili?
Nepovedal by som, že to je tragické. Skôr si myslím, že by som firmu dokázal dostať o niečo ďalej, keby som bol už pred piatimi rokmi tvrdší na ľudí, nielen na seba. Dnes som presvedčený, že ľudia vo svojom záujme potrebujú mať prísneho trénera.
Práve tým bol známy aj váš veľký vzor Baťa. Bol to pomerne tvrdý a nekompromisný šéf. Mal svoju cestu, a kto po nej nešiel, musel sa s Baťom rozlúčiť. Vy takéto veci riešite z očí do očí, alebo problémy skôr necháte "odstáť“?
Závisí to od toho, čo má človek dané a zároveň má svoju predstavu, ktorej podriadi všetko. V mojom prípade profilácia bola hľadaním správnej cesty. Zaujímavý fenomén, ktorý som si uvedomil, je, že veľkorysosť býva definovaná ako slabosť. Nepríjemnosti riešim okamžite, problém však bol v reakčnom čase, teda kým som si uvedomil, že človek ma tlačí do niečoho, čo nechcem. Tuto triafate dobre - vo mne sa to hromadí, a potom to riešim priamo.
Čo sa týka Salve Group, máte aktivity v Londýne, pôsobíte však aj na českom a slovenskom trhu, no paradoxne aj v krajinách, ktoré neboli veľmi atraktívne pre investorov, ako Ukrajina či Rumunsko. Bez tvrdých lakťov sa však asi na takýchto trhoch nedá presadiť...
V reálnom svete biznisu ako robí Arca Capital, sa asi nedá. Práve preto som tam iba akcionár (smiech). My budujeme sieť nezávislých finančných poradcov a dodávame svoje know how ľuďom, sme ťažšie čitateľní aj pre štruktúry, ktorých sa človek v takýchto krajinách obáva. Je to však najmä o odvahe a charizme.
Vy ste v Rumunsku v rámci dôchodkovej reformy získali 300 000 klientov. Čo musí firma so slovenskými koreňmi urobiť pre to, aby ju rešpektovali aj na takýchto trhoch? Ľudia sú tam zrejme predsa len náchylnejší dôverovať skôr ľuďom zo Západu.
S týmto sme konfrontovaní na všetkých trhoch, paradoxne aj na českom. Boli sme podceňovaní v Rumunsku, na Ukrajine, ale aj v Čechách. Práve preto sa prezentujeme ako Salve Group Londýn.
Nie je trochu zvláštne, že Česi ostávajú v akejsi nadradenej pozícii napriek tomu, že sa slovenské finančné skupiny na českom trhu úspešne etablovali?
Moja skúsenosť bola skôr negatívna. Vnímam to tak, že každý má svoju vlastnú mentalitu - Praha, zvyšok Čiech a rovnako aj Morava. V bežnom živote som to však necítil.
Práve český týždenník Týden vás zaradil do toho už povestného rebríčka miliardárov, kde figurujete po boku Pavla Krúpu na 48. -52. mieste. Prisudzujú vám majetok v objeme 3 miliárd. Ako sa pozeráte na túto medializáciu?
V biznise to bola istá pomoc. Ľudia získali istý rešpekt a vytvorilo to lepšiu marketingovú pozíciu. Z hľadiska súkromia to však nie je najideálnejšie.
A čo tie 3 miliardy?
Hodnota majetku je relatívna, závisí to od pozície mojich firiem. Určite však nepresahuje medializovanú hodnotu. Neviem, koľko je presne hodnota môjho majetku.
Máte záujem expandovať aj do Ruska, Srbska a USA. To Rusko a Srbsko je ešte celkom pochopiteľné: akú dieru však chcete zaplátať v USA? Čím sa tam chcete presadiť?
V Amerike ma zaujímajú dve veci. Ja si myslím, že Amerika je odkázaná na reformu a musí ju urobiť. Reformu dôchodkového a zdravotného systému. Tu v Európe sme boli v tomto smere najúspešnejšia spoločnosť a moji ľudia majú know how. Moja vízia je otvoriť v Amerike zastúpenie na mapovanie trhu. Ak dôjde na reformu, tak sa tam presťahujem a urobím to najlepšie, čo viem.
Takže chcete Američanov naučiť, ako sa robí dôchodková reforma?
Určite. Vyznieva to možno ambiciózne, ale pre obyčajných ľudí vieme priniesť systém zaangažovania do reformy. Súvisí to aj s tým, čo sme urobili v Rumunsku, podobnou cestou chceme ísť aj v USA. Najväčšia výhoda je, že sa opierame o empíriu, ktorú máme zo Slovenska. V USA máme ambície podnikať, ale jedine za tohto predpokladu. Keďže na podnikanie som sa vždy pozeral dlhodobo, tak cítim, že tá reforma tam jedného dňa musí nastať.
Leitmotívom vašej pracovnej kariéry je pôsobenie, či dokonca psychológia v oblasti finančného poradenstva. Čo robíte vy so svojimi peniazmi - keď teda už druhých naučíte, ako s nimi naložiť?
Rozdelil by som to na také dve kôpky. Jedna je investičná - to znamená, že väčšina peňazí, ktoré sa generujú ako zisk, sú reinvestované. Či už je to na expanziu Salve Group, alebo na spoluinvestorské ciele Arca Capital. Kvôli tomuto sme s Paľom generovali takto naše firmy. Jedného dňa, keď budeme mať prebytok v rámci mojich aktivít, teda viac, ako dokážem spotrebovať, tak práve to navyšovanie sa bude diať do projektov Arcy - čo sa vlastne aj dialo.
Tá druhá kôpka je užívanie si života. Vždy som sebe a svojim blízkym doprial.
Čo teda sám sebe doprajete? Čo je pre vás najväčšou satisfakciou za to, že práci obetuje drvivú väčšinu svojho života?
Ono sa to odvíja od sumy, ktorú môžete na to použiť. Na začiatku mi najväčšiu radosť robilo kupovanie kníh. A knihy neboli lacná záležitosť. Kupoval som extrémne množstvá kníh a rôznych drahých časopisov, a to mi aj zostalo dodnes. Kupujem tiež DVD-čka a kopec peňazí stáli aj zahraničné semináre, to mi tiež zostalo. Zväčšujúcou sa ekonomickou možnosťou pribudli ďalšie koníčky, ktoré som si predtým nemohol dovoliť: autá - som blázon do áut...
Čo ste si dopriali?
Vyskúšal som veľa značiek, istý čas som dokonca vlastnil päť áut, takže som to potom musel riešiť (smiech). Plus motorky.
Takže v tomto smere ste taký adrenalínový typ?
Na motorke som vždy cítil slobodu... Ale mám istý rešpekt, predovšetkým kvôli rodine. Takže ja som jazdieval tak 50-kou, 60-kou...
Pri čom ste napokon skončili?
Momentálne mám jednu motorku v Amerike a jednu tu, Hondu a Yamahu, obidva Choppery, a naposledy som si kúpil Ferrari. Predtým som mal jednu Modenu, tá bola dvojmiestna. Potom som zistil, že existuje štvormiestne Ferrari, čo bolo super, lebo predtým sme kvôli tomuto môjmu koníčku chodili tak, že moja rodina išla vpredu v aute a ja za nimi na Ferrari. Potom som si uvedomil, že to nikam nevedie, a tak sme si kúpili štvormiestne auto. Teda mám to svoje hobby a zároveň stále môžem byť s rodinou.
V súvislosti s vaším hobby je o vás známe, že sa napríklad venujete joge a tiež, že ste veľkým fanúšikom formuly 1. Neuvažovali ste, že by ste si takú formulu zadovážili?
Všetky tie veci istým spôsobom spolu súvisia. Joga prišla skôr zo strany sebarozvoja. Tým, že som x-krát čítal, ako môže joga človeku pomôcť, chcel som si vytvoriť vlastný názor. Niekoľko rokov sa už joge venujem, aj keď zase nie nejako fanaticky. To je tiež jedna z vecí, ktoré ma charakterizujú. Okrem fokusácie na biznis nerobím veci mantinelovo. To znamená, že ak hrám golf, nebudem golfistom na večné veky. Nie. Vo všetkom, čo ma zaujíma, sa dostanem po určitý level a baví ma to mixovať. A tak je to aj s formulou. Napríklad keď to porovnám s jazdou vo Ferrari, tak vo formule sedíte nižšie, a ten kontakt s vozovkou je maximálny. Keď som mal 35 rokov, prenajali sme v Maďarsku Ferrari, Porsche, Lamborgini, dva alebo tri druhy formulí... a tam som jazdil aj na monoposte, na ktorom sa jazdia dnes závody, a to bol taký silný zážitok, že ma to naozaj oslovilo a amatérsky sa chcem tomu venovať aj vo voľnom čase. V biznise hlava funguje jedným smerom, a toto je pre mňa úplný relax. Chcem si aj najať trénera, aby som pochopil, ako rezať zákruty a tak. Ale formulu nepozerám, napríklad ani neviem, kto to teraz vedie...
Hamilton. Ale to som si zistil tiež iba kvôli tomuto rozhovoru, osobne sa na to, ako niekto jazdí stále dookola, nevydržím pozerať ani dve minúty.
Na to som inak tiež zmenil názor. Až keď si tú dráhu prejdete, uvedomíte si, akí sú tí chlapi "makači“. Ide tam naozaj o sekundy, milimetre.
Ste považovaný za vizionára, inšpirátora ostatných. Nechce sa mi však veriť, že vašim jediným cieľom je expandovať do Ruska, Srbska, USA a obsadiť ďalšie trhy. Čo je vašou osobnou métou? Práca, osobný život?
Je ťažké hovoriť o nejakom konci...
Nemal som na mysli koniec, skôr istú métu.
Méta by však znamenala nejaký pomyselný koniec, že som dosiahol niečo, po čom som túžil. Naplnením - aj tej finančnej stránky - akoby človek dorazil do cieľa. Moje ciele boli ako každého mladého človeka, kupovať si autá, jazdiť po svete, mať lepší lifestyle. To sa všetko postupne splnilo a prišlo obdobie - čo ďalej. Ale nikdy som nerátal peniaze na účte, tie boli vždy len nástrojom k niečomu inému. Aj teraz to pociťujem rovanko a mojou najväčšou inšpiráciou dnes je postviť na nohy niečo funkčné. Lebo je rozdiel mať firmu a mať firmu. Ak chcete firmu postaviť profesionálne, je to dlhoročná práca. Veľmi inšpiratívne pre mňa boli príbehy velikánov histórie ako Alexander Veľký, Peter Veľký... A toho sa vždy trochu bála moja manželka, či sa náhodou nebudem chcieť vrhať na ďalšie a ďalšie krajiny. A ono to aj prišlo. Pretože tá expanzia von znamená isté obmedzenie režimu, ktorý máte s rodinou. Dnes však hľadám "balans“. To je môj cieľ, to je moja méta.
Dokáže vás finančné poradenstvo stále napĺňať?
Určite svoje pôsobenie rozšírim. U nás napríklad pripravujeme spustenie pre Slovensko nového modelu finančného poradenstva, ktorý sa dá rozvíjať najbližších 200 rokov.
Tento rozhovor sme začali Baťom, a symbolicky ho touto témou aj môžeme ukončiť. Chceli by ste, aby sa jedného dňa aj z vašich podnikov stali takéto rodinné firmy?
Áno, jedného dňa by som to chcel zažiť. Myslím si, že je to jeden z najkrajších pocitov, aké môže človek zažiť, ak deti idú v jeho šľapajach a dokážu rozvíjať to, čo človek začal.
TEXT: Peter VAVRO
FOTO: Milan David
Peter Krištofovič (36) je absolvent Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Už počas štúdia sa vypracoval na pozíciu okresného riaditeľa v spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko. V roku 1996 založil vlastnú poradenskú spoločnosť AFS SK, školiacu spoločnosť Allschola a nadáciu Salve, slúžiace predovšetkým na podporu vzdelávania. Je tiež zakladateľom spoločnosti SALVE GROUP, kde je majoritným akcionárom. Po desiatich rokoch pôsobenia na trhu finančného poradenstva v súčasnosti podniká na Slovensku, v Česku, na Ukrajine a v Rumunsku. Absolvoval viacero odborných stáží v Nemecku, Rakúsku, vo Švajčiarsku a v USA. Patrí k špičkovým školiteľom, motivátorom a k veľkým obdivovateľom myšlienok Tomáša Baťu.
| |
Najobľúbenejšie miesto Maledivy | Obľúbený interpret Robbie Wiliams, ten je dostatočne "uletený" |
Obľúbené auto Bentley GT | Obľúbené jedlo lososové sushi |
Obľúbená postava | Obľúbený nápoj Redbull kvôli dizajnu a značke, alebo potom kofola |