Máte za sebou pozoruhodný príbeh. Úplne od piky až na najvyššie miesta. Ako ste to dokázali?
Niekedy sa to pýtam sám seba. Začal som ako radový robotník v prevádzke Gary, v štáte Indiana. Ako fanúšika rockovej hudby a hudobníka ma zaujímalo všetko, čo súviselo s elektrickými zariadeniami. Diaľkovo som doštudoval na elektrotechnickej priemyslovke a po jej skončení som nastúpil do fabriky. Bol som technikom na vysokonapäťových zariadeniach. Liezol som po tých vysokých stožiaroch a robil rôzne opravy a revízie. Neskôr som pokračoval večerne v štúdiu aj na univerzite a snažil som sa toho stihnúť za semester čo najviac. Spolu to trvalo štrnásť rokov. Najprv som skončil techniku a potom manažérstvo.
Ale manažérom ste sa nestali zo dňa na deň?
Mal som šťastie na dobrých spolupracovníkov. Veľa som sa od nich naučil. Oni zasa odhadli moje možnosti rastu a v správnej chvíli i čase mi ponúkli kariérny postup. Tak som prešiel cez mnohé manažérske pozície.
Prečo ste nepokračovali v normálnom štúdiu ako vaši rovesníci?
No, to je osobitný príbeh. Po skončení strednej školy som patril medzi štyroch najlepších študentov. Chcel som ísť na lekársku fakultu, ale zvíťazila hudba. Hral som v rokenrolovej kapele, ktorá bola v tom čase pre mňa všetko. Medicíny som sa vzdal, odišiel som z prípravky a zarmútil rodičov, ktorí chceli mať zo mňa lekára. Z niečoho som však musel žiť.
Práca ako nutnosť...
Nechal som sa najať U. S. Steelom, aby som si zarobil dostatok peňazí na aparatúru. Neskôr som zistil, že aj normálna práca, najmä tá s ľuďmi, ma môže baviť. Myslím si, že o tom rozhodli práve ľudia a prostredie, v ktorom som robil.
Rozhodlo teda prepojenie medzi hudbou a elektrotechnikou. Kedy ste ale začali vážne rozmýšľať o kariére manažéra?
Asi vtedy, keď som viedol elektroúdržbu. Tam som sa stretol s prirodzenými lídrami.
Zapadli by ste do klišé o úspešnom americkom "selfmademanovi“?
Filmovo určite nie, bolo by to nudné. Snažil som sa jednoducho stále pracovať čo najlepšie a zároveň využívať ponúknuté príležitosti. Prostredie vo firme žičilo aktívnym a keď pre ňu robili viac, dostali skôr či neskôr ponuku postúpiť.
Neľutujete, že nie ste lekárom?
Nie. Nepozerám sa do minulosti. Pracujem v brandži tridsaťdva rokov a najpozitívnejšie je, že som spoznal stovky ľudí, ktorí sa stali i mojimi do...
Zostáva vám 85% na dočítanie.