Zvýšenie výdavkov v štátnom rozpočte pre rok 2010 nepovažuje Brigita Schmögnerová za chybu. Dôležitejšie podľa nej bude, či vláda peniaze správne použije.
Vláda chce v budúcom roku minúť o vyše dve miliardy eur viac ako v tomto, pritom tvrdila, že začne šetriť. Je to podľa vás normálne?
Neviem to komentovať, lebo zatiaľ nepoznám štruktúru výdavkov. Hoci sa kríza v budúcom roku pravdepodobne zmierni, jej dozvuky určite ešte budú trvať. Rastu výdavkov sa preto nemožno čudovať. Dôležité je však ich využitie. Časť z nich sa totiž bude musieť dať na sociálne zabezpečenie ľudí. Otázne je, ako sa použijú ostatné peniaze a či z dlhodobého hľadiska budú znamenať pokrok Slovenska v konkurencieschopnosti alebo nie. Jedným z východísk z krízy je napríklad investovanie do inovácií a vzdelania.
Od začiatku roka výrazne stúpol počet nezamestnaných, ako aj tých, čo sa prepadávajú do sociálnej siete. Je Slovensko na pokraji sociálnej krízy?
Príliš veľké prejavy nespokojnosti neočakávam. Takáto tradícia nie je Slovensku vlastná. Rast nezamestnanosti však predstavuje veľmi závažný problém, lebo spolu s ňou môže rásť aj kriminalita a rozširovanie drogovej závislosti. Vláda by preto nemala dopustiť, aby ľudia žili na úrovni životného minima, ktoré je nastavené veľmi nízko.
Je jedným z riešení predĺženie doby vyplácania dávok v nezamestnanosti?
V čase krízy a jej doznievania je to nevyhnutné opatrenie, hoci pomerne nákladné.
Pred krízou sa o nás hovorilo ako o tigrovi európskej ekonomiky. Padli sme však rýchlejšie než niektoré iné štáty. Máme na to, aby sme znova patrili k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim ekonomikám Európy?
Kríza, ale aj predchádzajúci vysoký hospodársky rast, boli k nám „importované“. Na raste sa podieľali hlavne zahraničné investície, či už vo finančnom alebo nefinančnom sektore. Slovensko však vytvorilo podmienky pre svoj ekonomický rast. Po kríze však slovenská ekonomika už neporastie tak rýchlo, ako pred ňou. Určite bude trvať veľa rokov, kým sa z mínusových hodnôt dostaneme na pôvodnú úroveň a ročný rast HDP bude napríklad päť až šesť percent.
Je súčasná kríza predzvesťou celosvetových ekonomických a politických zmien? Môže kapitalizmus v dnešnej podobe zaniknúť?
Kapitál treba rozdeľovať takým spôsobom, aby sa na jeho výnosoch primerane podieľali jeho vlastníci, ale aj manažéri a zamestnanci, ktorí ho zhodnocujú. Existuje istá obava, že kríza sa skončí skôr, ako sa zavedú do života opatrenia, na ktorých sa nedávno dohodli lídri štátov G 20 (väčšia regulácia finančných trhov, zníženie odmien bankárom atď. – pozn. HN). Keby sa ich odporúčania realizovali, budúci model trhového hospodárstva by bol od toho, ktorý vyvolal súčasnú krízu, odlišný.
Prečo by sa mal svet dohodnúť na novom modeli ekonomiky?
Lebo globálny finančný kapitalizmus treba regulovať. Treba napraviť globálnu ekonomickú nerovnováhu. Nevyhnutné je tiež riešiť klimatické zmeny, ktoré budú čoraz výraznejšie.