31.10.2008, 00:00

Packa: Chcete mi ublížiť? Máte smolu

Prvý muž na strane chrániacej zákon. Na okruhu prekročil magickú rýchlosť tristo kilometrov za hodinu. Predtým strážil najvyšších domácich i svetových politikov a diplomatov, dnes stráži pokojný spánok občanov. Policajný prezident Ján Packa.

Cestný zákon prešiel do druhého čítania, no už dávno mohol byť schválený. Na čo ste mysleli, keď vám minulý mesiac oznámili, že v parlamente neprešiel?
Najprv som si myslel, že je to hlúposť. Keď mi to telefonovali, povedal som im: Robte si srandu z plastelíny, a nie zo mňa. A zložil som telefón. Keď mi zavolali druhýkrát, že to myslia vážne, tak som sa musel opýtať: Čo myslíte vážne? Bol som nemilo prekvapený, predpokladal som, že to bude po prezidentovom vete iba formálna záležitosť. Teoreticky sa mohli urobiť nejaké úpravy, ale že zákon neprejde, s tým som nepočítal. Mohli sme tu mať zákon, na základe ktorého by sa znížili počty obetí na cestách. A nemusel by som počúvať otázky: Čo robíte pre bezpečnosť? Všetko. A čo vy, keď mi ani nerozviažete ruky?

V Česku sa po prijatí prísnejšej legislatívy počet obetí dokonca zvýšil. Myslíte si, že iba zákon pomôže?
Jedna vec je dobrý zákon, druhá vec je jeho vymožiteľnosť a kontrola. V Česku sa stala jedna vec - ľudia zistili, že počet policajtov a kontrol sa nezvýšil, a teda pravdepodobnosť, že za sankciu "vyfasujú“, je rovnaká ako predtým. A začalo sa to vracať do starých koľají. Začalo sa dohadovať o výške sankcie v štýle "však by ste nemuseli byť taký prísny“.

[[{"type":"hn-image","fid":"57086"}]]

Ale to je aj problém slovenských policajtov - mnohí vodiči majú bohaté skúsenosti s "pozornosťami do vrecka“, ktoré budú pri vyšších pokutách ešte lákavejšie...
Samotní občania si tak budú kopať vlastný hrob. Jazdím každý deň, urobím 7- až 10-tisíc kilometrov mesačne, a vidím, čo sa deje na cestách. My policajtov za také prešľapy vyhadzujeme. A občania by si mali uvedomiť, že ponúknutie úplatku je trestné.

A čo bezhotovostný styk?
Aj tak sa dohodnete. Policajt vám ponúkne šek na 15-tisíc korún a vy sa opýtate: nevyrieši to päťstovka či tisícka? Keby boli ľudia normálni, nijaký zákon nepotrebujeme.

Vy osobne obľubujete rýchlu jazdu, za ktorú ste boli kritizovaný v médiách. Ubrali ste nohu z plynu alebo máte nový traťový rekord?
Mám za 33 rokov viac ako pol druha milióna kilometrov bez nehody. To znamená, že jazdím bezpečne.

Ktorý policajt by dal pokutu policajnému prezidentovi?
Jazdím bez dopravnej nehody. Myslíte si, že policajný prezident má imunitu na dopravné nehody?

Takže maximum na okruhu máte stále 317 km za hodinu?
Maximum mám bezpečnú jazdu. Na okruhu som rýchlejšie nešiel, keďže som sa naň pre pracovné povinnosti nedostal.

Údajne už z vašej strany padli aj slová o odchode. Čo je na tom pravdy?
Nič. Robím policajta 33. rok. V tomto roku by sme chceli dokončiť zásadné zmeny. Čo ma vždy deprimuje, je to, keď niečomu zbytočne venujem pol roka... Vtedy možno nadávam, o odchode som však neuvažoval. A to pritom nie som viazaný na kreslo policajného prezidenta, mám odpracovaných viac ako tridsať rokov, mám nárok na maximálny dôchodok. Práve preto mám však voľnejšie ruky a môžem si dovoliť povedať to, čo by si na mojom mieste nedovolil povedať ten, ktorý by tu musel sedieť aj preto, že musí zarábať na dôchodok. [[{"type":"hn-image","fid":"57083"}]]

A čo kuloárové informácie o výmene policajného viceprezidenta Michala Kopčíka, ktorého by mal údajne nahradiť generál Tibor Gašpar?
Ani sa o tom neuvažovalo. Prvý viceprezident je terčom, robí tú najhoršiu robotu, vždy sa na neho niečo nalepí...

Myslíte tie samopaly?
Je čistý ten, kto to hovorí? Nie, je namočený až po uši v kolosálnom podvode. Keď sme mu neboli ochotní platiť štátne peniaze ako chránenému svedkovi, lebo to je podstata problému, tak si vymyslel problém s viceprezidentom.

Po odchode z funkcie šéfa Úradu na ochranu verejných činiteľov prišlo udanie aj na vás...
Nechali sme to prešetriť a nič z toho sa nepotvrdilo.

Nebáli ste sa, že po príchode na stoličku policajného prezidenta sa stane terčom aj vaša rodina?
Snažím sa oddeľovať rodinu od práce. Práve to sú miesta, ktoré by mohol hociktorý vagabund využiť, keby chcel pritlačiť. Na druhej strane, som dosť tvrdý človek na to, aby som si vedel prípadné problémy vyriešiť. A budem neúprosný. Práve preto, že rodina sa nemá miešať do roboty.

Ak niekto bude ohrozovať vašu rodinu...
...tak má smolu!

Ako sa dá ustrážiť nezávislosť polície od politickej moci, ktorá sa angažuje v niektorých prípadoch, ako napríklad v kauze Hedviga?
Politik sa zapletie do prípadu a hneď je z toho politický problém. Polícia s tým však nič nemá, robí si iba svoju prácu.

Takže, nijaké telefonáty z ministerstva v súvislosti s politicky zaujímavými prípadmi?
Nie. Navyše, som služobne starší ako minister vnútra Robert Kaliňák (smiech). S ministrom Kaliňákom sa robí korektne, rešpektuje políciu. To, že sa k niektorým prípadom vyjadrujú politici, je ich vec, my sme sa rozhodli, že to nebudeme komentovať. Ktorýkoľvek prípad, do ktorého sa obuje politik z ktorejkoľvek politickej strany či hnutia, nebudeme komentovať. Je to aj o mediálnom tlaku - aj vyšetrovateľ je iba človek, nie je vylúčené, že vystavený mediálnemu tlaku trošku zvažuje... A politici to veľmi dobre vedia. Vytvára sa tlak. Nie tlak na to, že to treba "nejako“ vyšetriť, skôr tlak na to, aby sa to vyšetrilo.

Vaša cesta do kresla policajného prezidenta viedla cez Úrad na ochranu ústavných činiteľov...
Ponuka na post šéfa Prezídia Policajného zboru SR bola pre mňa výzvou. Keďže úrad bol a zostal na špičkovej úrovni, už tam dohromady nebolo čo robiť. Stačil udržiavací chod a začala chýbať motivácia. Vtedy som dostal ponuku na funkciu policajného prezidenta. Povedal som si, že vyskúšam pootočiť kolosom tak, aby fungoval systémovo. Zbytočne vám bude fungovať jeden špičkový úrad, keď ostatné nepôjdu. Nebude vám totiž fungovať nič.

Bol problém presvedčiť policajtov o správnosti toho, čo idete urobiť?
Zo začiatku áno, pretože boli naučení chodiť vo vyjazdených koľajach. Osobne som však nebol a nie som zaťažený postupmi, ktoré tu platili predtým. A už vôbec nie vyjazdenými koľajami. Samozrejme, stretlo sa to s odporom. A povedal som si: začnem kontrolovať. Pochodil som okolo 160 oddelení a zisťoval som, ako sa premieta riadiaca činnosť až na tie najspodnejšie inštitúcie. A zistili sme, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Zistili sme, že z rozhodnutia, ktoré idú cez niekoľko stupňov, až na tie najspodnejšie inštancie, sa stávajú úplným nezmyslom. Jednoducho, chýbala tu spätná väzba.

Bol problém iba s nesprávnou interpretáciou rozhodnutí, s chýbajúcou spätnou väzbou alebo aj s pracovnou morálkou policajtov?
S pracovnou morálkou u mňa a mojich podriadených problém nebýva. Pracovníci, ktorí nestačia zvolenému tempu, buď zmenia pracovné návyky alebo odídu. Predtým si každý úradník riadil po svojej linke okres, kraj...

Imidž polície však nie je najlepší - informácie o prepojení polície na podsvetie nezlepší ani najlepšia organizačná štruktúra na svete...
Po prvé, na policajtov sa vyťahujú len záležitosti bulvárneho charakteru - tie predávajú. Po druhé, "čistíme“ Policajný zbor. To znamená, že médiá i verejnosť sa dozvedajú o pochybeniach policajtov. Nebolo by jednoduchšie zatĺkať? Nebolo by jednoduchšie chytiť a zavrieť chráneného svedka Juraja Rozsíka (svedčí nielen v súvislosti s vraždou podnikateľa Jána Kubašiaka z Polomky, ale aj v súvislosti s činnosťou tzv. policajného gangu) a ostatných nechať plávať?
Bol som prvý, kto po vražde v Polomke povedal: Toto je rukopis profesionála. Keď sme páchateľov chytili, potvrdilo sa to. Potom stačilo zobrať si všetky prípady s podobným rukopisom a začalo sa nám vysýpať vrece. S tým, čo tu bolo. Nie s tým, čo vzniklo počas nášho pôsobenia.

Takže ide o dedičstvo po vašich predchodcoch?
Povedal by som skôr, že ide o vyrovnanie sa s ľuďmi, ktorí tu v minulosti pôsobili. Ak sa pozriete na to, kedy to bolo, musíte sa vrátiť do 90. rokov minulého storočia. Teraz to chceme vyčistiť. A to bolí. Treba si však uvedomiť, že nikto iní ako policajti to nerobia. Keby nám ich chytali civili, poviem si - to snáď nie. No robíme to my, my si ich chytáme a navonok, na prvý pohľad, pred verejnosťou si de facto budujeme zlý imidž. No my iba "čistíme“ svoje stavy, pretože chceme mať dobrý imidž.
Nepotrebujem popularitu na sto percent. Viem, že nás nikto nebude mať rád za to, že dostal pokutu. V médiách som si však až na niekoľko výnimiek neprečítal o pozitívnych činoch policajtov. Naopak, prečítal som si o všetkých prešľapoch, o všetkých "prúseroch“, za ktorými boli policajti. Vrátane strážmajstra z ulice, ktorý narazil do auta...

U policajtov sa konanie v súlade so zákonom predpokladá automaticky. Na zlé treba upozorňovať, keďže policajti sú platení z našich daní a disponujú aj istými právomocami vrátane možnosti použiť zbraň...
Súhlasím. Vráťme sa však k podstate veci - prešľapy policajtov odhalili policajti. Keby sme chceli byť alibistickí, tvárime sa, že sa nič nestalo. Rovnako ako sa tvárili tí pred nami. Veď to nie sú veci, ktoré vybuchli zo dňa na deň. Myslíte si, že keby práca polície nebola lepšia, dôslednejšia, že by sme na to prišli? A o tom to je. Čím je vyššia kvalita policajnej práce, tým viac trestných činov spáchaných policajtmi sa darí vyšetriť.
Vždy sa stane, že niekomu "rupne v palici“ a niečo vyvedie. A stane sa to každému, policajt nie je výnimkou. Policajt nie je robot, ktorého naprogramujete. Mal by byť odolnejší, ale neznamená to, že nemôže pochybiť. Nemôžem sa zaručiť za vyše 21-tisíc ľudí. Roky som robil na Úrade pre ochranu verejných činiteľov, psychotestom sme venovali veľkú pozornosť, a aj tak sa našli ľudia, u ktorých sme sa "pomýlili“.
Keby som nechcel očistiť Policajný zbor, všetko mohlo zostať po starom, mohli sme sa tváriť, že sa nič nedeje. Ja som však chcel mať čistý štít. A verím, že môj nástupca bude konať rovnako.

Kde je však garancia, že po vašom odchode nezostanú v Policajnom zbore časované bomby v podobe policajných gangov napojených na podsvetie?
Nemôžem sa zaručiť za celý Policajný zbor, môžem však garantovať, že urobím všetko pre to, aby z neho odišli všetky "čierne ovce“.

Do funkcie vás vymenoval minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý je nominantom politickej strany Smer-SD. Kde má občan istotu, že výmena policajného šéfa vrátane výmen na krajoch nebola motivovaná politicky?
Skúste mi povedať, komu som politicky verný, keď už slúžim 33. rok. Nikomu, som verný robote. Čo sa týka krajov, bol som prvý policajný prezident, ktorý nikoho nevyhodil z funkcie. Bývalí krajskí riaditelia išli robiť šéfov úradov hraničných polícií, a teda konkurenciu krajským riaditeľom. Apropó, ako si vysvetlíte, že terajší krajský riaditeľ v Nitre Dušan Síleš viedol krajské riaditeľstvo polície v Trnave? Bývalý policajný prezident Anton Kulich je poradcom ministra vnútra. Nezahadzujem dobrých ľudí, máme ich málo.

Nemôžu však výmeny pri každom novom ministrovi negatívne ovplyvňovať kvalitu práce policajtov?
Nemyslím si, že uvedené výmeny, pokiaľ sa neťahajú až na tie najspodnejšie oddelenia, sú problémom. Problémom je nečinnosť. Riadim sa jediným princípom - vieš robiť alebo nevieš. Môže vás niekto držať, môže vás držať dlhý čas, ale keď vám to nejde, tak sa na to príde. Výmeny sa dejú vtedy, keď niečo nefunguje. Navyše, mením ľudí, ktorí už boli vymenení. Nemám problém prísť za ministrom a povedať mu: tento je flákač, treba ho vymeniť. Dôležitá je tiež kontrola, aby sa nestalo, čo hovoríte: že po odchode šéfa sa bude hovoriť iba o tom, aký to bol grázel, ako všetkých ubíjal.

Po vašom príchode na policajné prezídium ste vymenili ľudí aj na policajnom Úrade boja proti organizovanej kriminalite, ktorý mal dobré meno. Prečo?
Nedokázali sa prispôsobiť zmenám, išli vo vyšliapaných koľajach, naše predstavy boja proti organizovanému zločinu boli rozdielne. Pokiaľ mám drzého výpalníka, ktorý terorizuje obyvateľstvo, treba ho čo najskôr posadiť do basy. A urobiť všetko pre to, aby sa na ulicu nedostal. Ak sa totiž dostane späť, tak som nič nespravil, naopak, pozdvihol som jeho sebavedomie. Keď mám "biely golier“, ktorého na ulici považujú za váženého občana, ktorý mnohým ľuďom pomohol, tak ho nebudem pchať do basy na väzobné stíhanie. Načo by som to robil? Nechám ho, nech mi vyrába dôkazy.
Na Úrade boja proti organizovanej kriminalite to však neboli schopní pochopiť, za každú cenu presadzovali väzobné stíhanie. To však nie je cesta. A na to som mal ťažké srdce. Osobne si bývalého šéfa úradu Jána Vaľa vážim, dnes už však nemôžeme ísť ako buldozér.

Hovorilo sa, že Ján Vaľo musel odísť kvôli kauze Rehák - Valko. Generálna prokuratúra však dala v podstate policajtom za pravdu, keďže prípad vrátila. Neukázal sa napokon Vaľov spôsob a lá buldozér ako účinný?
Súhlasím s tým, že pri násilnej trestnej činnosti treba uplatňovať Vaľov spôsob. Nie však na "biele goliere“. Šéf organizovanej Ján Vaľo vedel, ako riešiť aj násilnú trestnú činnosť. Dnes už je však výpalníctvo ojedinelé, dnes sú to DPH-čky, subvenčné podvody, zahraničné dotácie, nehnuteľnosti... Za tým nie sú pištoľníci, na to potrebujete rozum. A preto bola zmena na Úrade boja proti organizovanej kriminalite. "Biely golier“ nie je rovnaký vagabund ako výpalník, nebehá s kyjakom ani jeho parťáci. Pritom kradne oveľa väčšie peniaze ako vyberal na výpalnom. Preto na neho nepôjdem s kyjakom, dostanem ho inak.

Znamená to, že sa až príliš sústredili na "vagabundov s kyjakom“, pričom "biele goliere“ im unikali?
To som nepovedal. A nemyslím si to. Každá doba má svojich ľudí a svoje prostriedky: inak ste museli postupovať v prvej polovici 90. rokov minulého storočia, inak v 21. storočí. Vážim si svojich predchodcov, aj to, čo urobili. Doba sa však zmenila. Tých, čo bolo vtedy treba pozatvárať, zavreli. Tých, čo behajú po slobode alebo nám ich pustili sudcovia na slobodu, tých musíme zavrieť. Ostatní sa však pretransformovali do pozície "bielych golierov“. Napokon, sú to známe mená, ľudia, ktorí už majú peniaze, chcú si ich užiť, chcú byť váženými občanmi. A my im to nesmieme dovoliť a nedovolíme. Nastal čas na zmenu systému práce i legislatívy.