27.07.2012, 00:00

Štadión, ktorý po hrách zmizne. Navždy

"Ste poslední, ktorí sa sem pred začiatkom hier dostanú," prehodí náš sprievodca David Stubbs. Spolu s niekoľkými európskymi novinármi stojíme v Londýne pred bránou do Olympijského parku, na mieste, na ktoré sa dnes uprie zrak celého sveta. Za nami sa brána areálu až do začiatku hier pre verejnosť zatvorí, a tak ako poslední čakáme na okružnú jazdu po časti Lower Lea Valley -- ktorá bola ešte nedávno nevábnou industriálnou štvrťou Londýna. Na to, aby sa premenila na veľkolepý Olympijský areál, však Britom stačilo päť rokov.

Zoznámte sa, The Orbit
Po vstupnej kontrole našu novinársku skupinku sprievodcovia navigovali do malého autobusu. Okrem toho, že pohybovať sa na vlastnú päsť sme v areáli nemohli, dva a pol štvorcového kilometra by na prechádzku bolo predsa len trochu priveľa.

Prvá vec, ktorá nám udrela do očí, bola jedna ťažko definovateľná stavba, ktorú sme spočiatku charakterizovali len ako "vertikálnu" a "červenú". Akási točitá socha má oficiálny názov The Orbit a tvorí jeden z hlavných poznávacích znakov londýnskeho olympijského areálu. Zo 114 metrov vysokého Orbitu, mimochodom, najvyššej sochy Británie, sa návštevníkom naskytne pohľad na celý park a tiež na panorámu mesta.

Posúvame sa ďalej. V čase našej návštevy ešte všade vládne čulý ruch: robotníci, lešenia, ťažké mechanizmy...
"Nebojte sa, do začiatku hier určite všetko stihneme," reagoval na naše zdvihnuté obočia David Stubbs.

Olympijské preteky. S časom
Prechádzame okolo ďalších arén a športových centier, každý však netrpezlivo vyzerá predovšetkým jednu stavbu: olympijský štadión. Aj vďaka odvážnej ambícii organizátorov usporiadať najekologickejšiu olympiádu v histórii bola jeho stavba miestami dosť dramatická. Úloha číslo jeden: postaviť štadión, ktorý bude možné po hrách zmenšiť, ergo čiastočne demontovať. Úloha číslo dva: vytvoriť miesto pre 80-tisíc divákov. Úloha číslo tri: dostať do vzduchu najväčšie bremeno, aké bolo kedy v Británii vyzdvihnuté (strechu štadióna). Postupne pribúdali úlohy číslo štyri, päť až x, ktoré zahŕňali aj také "detaily", ako rátať s tým, aby konštrukcie vydržali aj v prípade, že všetci diváci začnú kolektívne na tribúnach skákať.

Navyše práce komplikovali aj celkom prozaické dôvody, napríklad počasie. V januári 2010 sa celá výstavba spomalila kvôli tuhým mrazom, veľké športové "puzzle" sa však pod vplyvom nemenného dátumu štartu muselo skladať ďalej. A rýchlejšie.

Obrie obrazovky ostali na papieri
Dôležitý je však výsledok, a tak dnes môžeme konštatovať, že zámer sa podaril. Olympijský štadión stojí v centre parku presne podľa plánov architektov. Teda, takmer presne. Pôvodne totiž mal byť jeho súčasťou aj vonkajší "plášť" tvorený obrími obrazovkami. Tak, aby každý mal možnosť vidieť, čo sa vnútri deje. Aj megastavby však podliehajú istému rozpočtu, a tak neslávny krízový rok 2008 znamenal aj definitívny škrt veľkolepého plášťa. Ďalším kompromisom bolo aj umiestnenie stravovacích zariadení, ktoré celkom netradične nenájdete priamo na hlavnom štadióne. Všetko sa podriaďovalo hlavnej ekomyšlienke.

"Ide o najväčšiu recyklačnú kampaň vo Veľkej Británii," potvrdil aj Patrick McGuirk, ktorý u hlavného partnera hier, spoločnosti Coca-Cola, zodpovedá práve za túto oblasť.
A tak nielen olympijský štadión, ale aj iné arény sú postavené z recyklovateľných materiálov a po skončení hier budú buď demontované, alebo poslúžia na iné účely. Takže si dobre prezrite napríklad vodnopólovú arénu, tá tiež onedlho "zmizne". Rovnaký osud čaká aj arénu pre basketbal. Z press centra budú biznis priestory, Aquatics centrum otvoria miestnej komunite a športovcom.

Keď sme bránu Olympijského parku opúšťali, zostávalo v Lower Lea Valley ešte dosť priestoru pre fantáziu. Napriek tomu generálka dopadla dobre. Ostáva už len počkať si, ako bude vyzerať dnešná celosvetová premiéra.