Pamätáte sa na Dannyho jedenástku? Na ruch kasína, herní a hracích automatov? Filmový lesk je jedna vec. Tieto zariadenia robia nejednej slovenskej rodine vrásky na tvári a dieru v rozpočte. Sú na najfrekventovanejších miestach a svojou žiarivou reklamou a atmosférou lákajú nielen zámožných ľudí, ale najmä mladých, z ktorých sa často stávajú gambleri. S návrhom na ochranu hráčov proti „nákazlivému“ hazardu prišli politici z Kresťanskodemokratického hnutia a podporila ho väčšina poslancov v prvom čítaní. Po novom si (možno) na hracích automatoch budeme môcť zahrať už len v herniach. A, mimochodom, už bez cigaretky a obľúbeného piva.
Kasíno. Live
Elegancia, ruleta, karty, cigary, drinky, luxus. Vždy to bola moja predstava o kasíne. Okolo ôsmej večer vstupujem do štýlových priestorov jedného takého, v centre Bratislavy. Kráčam po drahých kobercoch, po ktorých už predo mnou prešlo mnoho hráčov, návštevníkov a možno aj zúfalcov. Mojím cieľom je – vyskúšať si na vlastnej koži nástrahy hazardu vo všetkých jeho podobách.
Koleso šťastia naživo
Na recepcii kasína ma víta usmievavá Michaela. Vypýta si môj občiansky preukaz, do počítača naťuká moje údaje, urobí fotografiu a na otázku, prečo to robí, pokojne odpovedá: „Také sú pravidlá a je to dané zákonom.“ Nabudúce už len poviem svoje meno a môžem hrať. V kasíne je asi tridsať výherných automatov, pri ktorých nikto nehrá; priestranný bar so skupinkou mladých ľudí a v niekoľkých miestnostiach hracie stoly. Pri jednom zanietene hrá asi tridsaťpäťročný muž v obleku, pri ďalšom stole ruletu točí pár zaľúbencov. Všade počuť Place Your Bets (Uzavrite stávky) a príjemnú hudbu.
Keďže som začiatočníčka, skúšam ruletu. Prejdem k elegantnému hernému stolu, pri ktorom sedí päťdesiatnik v okuliaroch, s drahými hodinkami a zlatým pečatným prsteňom. Chvíľku váham, či sa smiem pridať, ale mladý krupier Ivan vo mne prelomí počiatočné obavy. Ochotne mi vysvetlí princíp fungovania americkej rulety a povzbudí ma do hry. „Začiatočníkom sa darí. A keď si dáte zopár drinkov, pôjde to jedna radosť,“ hovorí. Vymení mojich desať eur za desať žltých žetónov. Koleso šťastia sa zatočí a ja môžem staviť. Žiadny systém nemám. Len pokúšam šťastie. A nedarí sa mi. „Však jej daj vyhrať aspoň 200 eur,“ hovorí môj sused a očividne pravidelný návštevník tohto kasína: „Mimochodom. Som Gorbačov ako ten ruský politik,“ predstaví sa s úsmevom na tvári. Pustíme sa do nezáväznej debaty. Medzi tým mi doniesli drink. Na moju žiadosť nealkoholický. Zadarmo. V rukách mám posledný žetón a… Šťastena sa na mňa konečne usmiala. Vyhrala som. A celková bilancia? Za polhodinu som minula desať eur, vyhrala 25 a môj čistý zisk je 15 eur. Nuž, je načase odísť a vyskúšať si automaty.
Slot machines
O chvíľu vstupujem do veľkej herne neďaleko Tesca na Kamennom námestí. A na moje prekvapenie, okrem čašníčky a urasteného chlapa za barom tu nikto nie je. Obzerám si automaty. Je evidentné, že potrebujem radu. Tej som sa nedočkala ani po piatich minútach. Presúvam sa teda do herne na sídlisku, kde ma víta milý čašník a barman v jednom. Hodinky ukazujú pol desiatej večer a jeho „územie“ zíva prázdnotou. „Plno mávam zväčša na konci týždňa a po polnoci, kedy sa zatvárajú okolité podniky,“ vysvetľuje zhovorčivý Lukáš a ochotne mi ukáže, ako sa hrá na automate. Hodím prvú mincu. Vyberiem si, vraj medzi stálymi zákazníkmi najpopulárnejšiu trojvalcovú hru, stlačím štart. Valce sa točia a o chvíľu zistím, že prehrávam. Prvý-, druhý-, tretí-… desiatykrát, pričom medzi jednotlivými hrami je len pársekundová prestávka, ale ja si to nevšímam. Po zmene zákona by sa tento interval mal predĺžiť na štyri sekundy. Zníži to nutkavé a impulzívne hranie, ktoré vedie k vzniku hráčskej závislosti. Uvidíme, či to pomôže...
Rozhodnem sa, že už nebudem pokúšať šťastie. Lukáš súhlasne kývne hlavou, načapuje mi kofolu a rozhovorí sa. „Často sem chodievajú muži od tridsiatky do štyridsaťpäť rokov, pomenej mladé ženy. Ale automaty hrajú len pre zábavu. Veľmi podgurážených nepúšťam a nejakí zúfalci sem ani nechodia. Tých nájdete v krčmách.“ Preto sa rozhodnem zájsť aj do krčmy. Tretej cenovej. Samozrejme, s hracími automatmi.
Automat pre každého
„Tu zabíjam čas, lebo sa nudím,“ hovorí čerstvo rozvedený tridsaťšesťročný Andrej, ktorý stratil zmysel života. Manželka mu totiž nedovoľuje vidieť sa so synom. Preto pri automatoch ho vídať skoro každý deň. Už tri mesiace. To, že sa z neho pomaly stáva „zavislák“, si zatiaľ nepripúšťa, ale zmenu v zákone víta. „Bez alkoholu sa zaobídem, ale tie cigarety. To si už fakt nikde nemôžem zapáliť?“ uvažuje nahlas Andrej.
„Ja ti ukážem!“ nervózne vykrikuje na automat ďalší podgurážený muž neurčitého veku s cigaretou a asi už tretím pivom v ruke. Zo zadného vrecka nohavíc vyťahuje za hrsť dvojeurových mincí a hádže ich do útrob železného súpera. Toho sa radšej na pripravované novinky ani nepýtam. Nechcem totiž dostať „jednu z otočky“. Barman na podobných náruživých hráčov už vraj rezignoval. „Keď ich odmietnem pustiť, tak začínajú vystrájať a koniec koncov aj tak pôjdu inde,“ hovorí. A má pravdu. Veď len na tomto sídlisku je 15 herní, jedno kasíno a asi 20 pohostinstiev aspoň s jedným hracím automatom. „Ak prevádzkovateľ bude musieť zrušiť automaty, uľahčí mi to život. Nebudem musieť počúvať tieto zúfalstvá,“ uzatvára barman Števo. Niet sa čo čudovať. Hra, pokiaľ sa nestáva zmyslom života, je fajn vec, ale hranica medzi zábavou a závislosťou je veľmi tenká. Dôkazy behajú po celom Slovensku.