Júl 1990. Muž vchádza do objektu piešťanskej nemocnice. Po schodoch stúpa na piate poschodie. Je ozbrojený granátom a pištoľou. O niekoľko sekúnd vkročí na oddelenie pôrodnice, v kancelárii primára položí na stôl zbraň a granát. Žiada, aby mu priviedli bývalú manželku a sudcu, ktorý ich rozviedol.
Dráma v pôrodnici trvala asi 7 hodín. Ozbrojeného šialenca napokon bezpečne zlikvidoval policajt prezlečený za lekára. Mnohí na rukojemnícku drámu na pôrodnici nezabudli. Čo sa zmenilo takmer za 19 rokov?
Pôrodnica v Nemocnici A. Wintera, Piešťany
Sobota, neskorý večer. Pred piešťanskou nemocnicou postáva niekoľko novopečených oteckov. Pred chvíľkou odišli z tunajšieho pôrodníckeho oddelenia a teraz sa snažia vstrebať svoje životné šťastie. Kráčam do vestibulu nemocnice. Po ľavej strane, hneď pri vchode, je vrátnica. Počujem ženské hlasy. O niečom sa vzrušene rozprávajú, nevenujú mi pozornosť. Stúpam po schodoch na piate poschodie. Na každom poschodí skúšam kľučky na dverách. Všetky dvere sú bezpečne zatvorené. Na medziposchodiach sú otvorené toalety. Takto asi vnímal nemocnicu aj ozbrojený šialenec. Podobne ako mne, ani jemu asi nikto nevenoval pozornosť, ani nestál v ceste. Konečne som na piatom poschodí. Za veľkými dverami s guľou namiesto kľučky sa nachádzajú najzraniteľnejší ľudkovia v tejto nemocnici. Novorodenci.
Novorodenci
Zatiaľ nič nechápu a ničoho sa neboja.
Pri dverách zazvoním, ako zazvonil šialenec predo mnou. Podobne ako žiadal on, žiadam si pána primára (poviem jeho meno). Sestra mi oznámi, že pán už na oddelení nepracuje. Vtedy však pracoval a pozval ozbrojenca, ktorého osobne poznal, na oddelenie. V jeho kancelárii prišelec položil na stôl granát a v ruke stisol pištoľ. Od toho okamihu sa stal primár spolu s novorodencami a mamičkami jeho rukojemníkom...
Skúšam sa ohlásiť u iných lekárov, mám však smolu. Podvečer sa ani jeden z nich na oddelení nezdržuje. Kapitulujem. Samozrejme, mohol som použiť mierne násilie, aby som sa dostal medzi novorodencov. Stačil iba krôčik a celé oddelenie sa mohlo ocitnúť v mojim rukách. Pri tej myšlienke mi naskočila zimomriavky.
Pomaly kráčam po schodoch. Služba pri hlavnom vchode stále debatuje. Vytratím sa do tmy ako gáfor.
V ohrození
Riaditeľ piešťanskej nemocnice Peter Ottinger si na rukojemnícku drámu v pôrodnici spomína už len letmo. Hovorí, že všetky oddelenia sú stále zatvorené, dokonca ešte donedávna boli výťahy na elektronické karty. Pacienti ich však dávno poškodili. V jednom kuse je tiež rozbitá rampa, cez ktorú sa vchádza na nemocničný dvor, a rôzne nemocničné prístroje.
"Keby ste videli, koľko rozmlátených dvier máme denne len na pohotovosti,“ sťažuje sa. Rozbíjajú ich opití alebo nespokojní pacienti. Ottinger však tvrdí, že nemocnica si nemôže dovoliť súkromnú bezpečnostnú službu pre ochranu svojich pacientov ani vlastnú bezpečnosť.
"Stála by nás ročne asi 166-tisíc eur,“ vyrátal. A tak lekári trpia a sú v ohrození. Aj so svojimi pacientmi.
Psychiatrická liečebňa Plešivec
Najstaršia psychiatrická liečebňa na Slovensku leží na vyše päťhektárovom areáli s dvestoštyridsiatimi piatimi lôžkami na okraji obce. Tvorí ho dvadsať objektov, ktoré sú obohnané asi dvojmetrovým plotom. Spredu chránia vstup vysoké múry a železná brána. Na vrátnici sa musím legitimovať. Po oznámení mojej návštevy riaditeľovi ma vrátnička vpúšťa dnu cez bzučiakom ovládané presklené dvere. Všímam si na nich nálepku s upozornením, že objekt je monitorovaný kamerami. "Nie je to celkom pravda, lebo táto kamera nefunguje. Kamerová systémy máme funkčné len na jednotlivých oddeleniach,“ vysvetľuje riaditeľ liečebne Pavol Džodla.
Všetci sme nebezpeční
"Taký rozsiahly areál nie je jednoduché ustrážiť. Všetko je však otázka peňazí, ktoré by sa venovali bezpečnosti,“ dodáva. Podľa riaditeľa to však s prílišnou bezpečnosťou netreba preháňať. Môže stáť veľké peniaze bez dostatočného efektu, pretože ak niekto chce niekam preniknúť, dôkladne sa na to pripraví a prekoná i bezpečnostné bariéry. Dobrým návodom sú niektoré filmy.“ Človek je najnebezpečnejším tvorom na zemi a je nevyspytateľný.
Verejnosť sa môže do liečebne dostať denne počas návštevných hodín. Cez týždeň poobede a cez víkend aj v doobedňajších hodinách. Psychiatria vlastnú strážnu službu nemá. "Je úlohou vrátnika odhaliť prípadnú podozrivú osobu a zabrániť jej vo vstupe,“ dodáva riaditeľ.
Psychiatria sa modernizuje
Moderná psychiatria sa v súčasnosti viac otvára verejnosti, než to bolo kedysi. Už to nie sú uzatvorené ostrovy, v ktorých sa dejú akési tajomné veci. Umožňujú to pokroky v liečbe i nové medikamenty. Otvorenosť ide ruka v ruke s väčšími nárokmi na bezpečnosť i techniku. Ak chýba, tak i s väčšou zraniteľnosťou. Tú však nemožno celkom vylúčiť za žiadnych okolností. "Trend je skôr vytvárať menšie liečebné komunity s otvorenejším režimom. Je snaha integrovať rôznymi spôsobmi i psychicky chorých ľudí, podobne ako telesne alebo mentálne postihnutých, do spoločnosti. Izolovaní a pod stálym dohľadom by mali byť len tí ťažko ovládateľní a nebezpeční,“ dodáva riaditeľ. No storočné múry Blumovho ústavu v Plešivci skrývajú aj najmodernejší výstrelok techniky. Príchody a odchody zamestnancov z pracoviska kontroluje skener, ktorý im eviduje prostredníctvom odtlačkov prstov.
Fakultná nemocnica, Nitra
Je pondelok skoro ráno. Pri hlavnom vchode do nitrianskej Fakultnej nemocne je však už čulý ruch. Pacienti sa náhlia na vyšetrenia, zdravotný personál do práce. Do rozľahlého areálu vchádzam bez akejkoľvek registrácie či ohlásenia u vrátničky. Tá sa zaujíma iba o ľudí vchádzajúcich do nemocnice autom. Každého sa pýta, kam a za kým ide. Pripájam sa k skupinke ľudí smerujúcej do najväčšej a najmodernejšej budovy, je v nej chirurgia, traumatológia, anesteziologicko-resustitačné, ale i očné a ortopedické oddelenie. Do objektu sa dostane každý, pre narušiteľa nemocničného pokoja je však cesta zarúbaná.
Na vlastnej koži
Skúšam vniknúť do priestoru. Nasadám do výťahu a vyveziem sa na druhé poschodie, na ktorom sú umiestnené všetky operačné sály. Vstup do týchto priestorov je však prakticky nemožný. Na dverách nie sú kľučky, iba elektronický vrátnik. Od sestričky na chodbe sa dozvedám, že nie sú návštevné hodiny, a preto v týchto priestoroch nemám čo hľadať. Presúvam sa do administratívnej budovy nemocnice. Víta ma najnovší model elektronického vrátnika, ktorého súčasťou je i kamerový systém. Mladá slečna vchádzajúca na sekterariát tvrdí, že zariadenie tam namontovali iba pred pár týždňami.
Bezpečnosť nadovšetko
"Na bezpečnosť pacientov a personálu kladieme veľký dôraz. Voľný pohyb návštevníkov po jednotlivých oddeleniach preto nie je možný,“ vysvetľuje námestník riaditeľa Ladislav Berec. "Používame tiež kamerové systémy, ktoré sú umiestnené na najfrekventovanejších miestach areálu,“ dodáva. Takto dokážu nepretržite monitorovať pohyb všetkých osôb i vozidiel v objekte. Fakultná nemocnica si okrem toho platí i súkromnú bezpečnostnú službu. "Ich náplňou práce sú pravidelné obchôdzky po areáli, ktoré vykonávajú 24 hodín denne,“ dodáva Berec.