Vaše meno sa spája najmä so zakladateľom Apple Stevom Jobsom, s ktorým ste pracovali vyše dvanásť rokov. Spomínate si ešte na prvé vzájomné stretnutie?
K Stevovi to bola dlhšia cesta, pretože ja som začínal kariéru ako copywrigter. Spriatelil som sa so Stevom Haydenom, vtedajším kreatívnym riaditeľom reklamnej agentúry, ktorá spolupracovala s Applom. On osobne bol zodpovedný za reklamu pri uvádzaní počítaču Macintosh. A on ma pozval, aby som im pomáhal pri ďalších kampaniach. Musím však pripomenúť, že som pre Apple začal pracovať v čase, keď bol riaditeľom John Sculley.
Teda v čase, keď Steve Jobs budoval spoločnosť NeXT.
Presne tak. Takže som pracoval pre Apple bez Jobsa, neskôr som robil pre Jobsa v rámci NeXT. A potom som sa vrátil do mojej starej agentúry, kde som sa cítil najlepšie, a pracoval som pre Apple pod vedením Steva Jobsa.
To hovoríme o agentúre Ammirati & Puris?
Áno. Keď sa Steve Jobs vrátil v roku 1997 do Applu, vrátil som sa akoby s ním. To bolo najlepšie obdobie, doslova práca snov. Pracoval som pre skvelú agentúru, pre Apple a pre Steva Jobsa, takže z každého aspektu pre tých najlepších.
Vráťme sa k tomu prvému stretnutiu so Stevom Jobsom. Ako prebiehalo?
Ako som povedal, začínal som robiť pre NeXT. Steve bol v tom čase už známa osoba, bol som, pochopiteľne, veľmi nervózny. Steve mi podal ruku a pochválil reklamy, ktorú som robil pre Apple. Povedal: Vaša televízna reklama sa mi naozaj páčila. A hneď nato zahlásil: ale tá tlačená, stojí za ... (smiech). To bol typický Steve. Bol drsne úprimný, nestaral sa o vaše pocity či emócie, jednoducho vám povedal svoj názor bez okolkov. Na druhej strane, za každým stretnutí robil hrubú čiaru, takže ak vás raz vyhodil s krikom, ďalší nápad prijal nezaujato s otvorenou náručou.
Takže vizionár, no zároveň tak trochu grobian?
Samozrejme, mali sme aj niekoľko ťažších chvíľ, keď sa Steve rozčúlil, ale väčšina času s ním strávená bola skvelá. Bol perfekcionalista, netrpezlivý, najmä ak sa blížili termíny. Chcel, aby boli veci dokonalé, čím privádzal ľudí do šialenstva. No tí, čo s ním robili dlho, sa podľa mňa z toho trochu smiali a boli na tieto výbuchy zvyknutí. No všetci to akceptovali, lebo vedeli, že Steve z nás dokáže dostať to najlepšie, doslova nás prepol na vyšší stupeň výkonu.
Jedným z vašich najznámejších spoločných projektov je reklamná kampaň Think Different. Vy osobne myslíte inak?
Myslím si, že áno (smiech). Dobrá kampaň má byť zacielená čo najpresnejšie na zákazníka. Na tejto bolo krásne, že sa to podarilo bezo zvyšku. Pretože sme v nej ukázali ľudí, ktorí naozaj zmenili svet (napríklad Albert Einstein, dalajláma či Martin Luther King, pozn. redakcie). Keď sa na to ľudia pozreli, povedali si fíha, Apple je spoločnosť, ktorá verí v tento druh zmeny. A vytvára nástroje, ktoré ju umožnia.
Vy ste však tvorili kampaň pre spoločnosť, ktorá stála na pokraji krachu. Robili ste imidž značke bez toho, aby ste mali v ruke reálny produkt.
Áno, bol to risk. Ale bol pocit, že ak niekto môže spoločnosť zachrániť, tak Steve Jobs. Pretože on bol Apple, vrátil sa znovuoživiť spoločnosť, ktorú založil. Ale všetci sme nejak verili, že to dokáže. Bola to jednoducho skvelá príležitosť, najlepšia, akú som vtedy mohol dostať.
Vy ste pre Apple stvorili ďalšiu ikonickú záležitosť. A síce písmenko „i“ pred produktmi...
Hľadali sme vtedy označenie pre úplne nový počítač, ktorý mal nasledovať za kampaňou Think Different.
Výsledkom bolo meno iMac. Priznám sa, že ma pobavilo, keď som prvýkrát počula, že iMac sa mal pôvodne volať MacMan.
Niekto z vtedajších kreatívcov prišiel s menom MacMan a Stevovi sa veľmi páčilo. Bolo to v čase, keď mal Apple iba osobné počítače, žiadne laptopy alebo ďalšie produkty. Zo začiatku išlo iba o meno počítača. Koncept vychádzal z toho, že to bol Macintosh a jeho skrátená verzia Mac. Zároveň bolo treba vyjadriť, že prostredníctvom tohto počítača sa ľudia dostanú rýchlo na ineternet.
Ako teda vzniklo ono „i“?
Nejako prirodzene, keď som si dal k sebe Macintosh a internet, vyšlo mi iMac. Bol to len jeden z mnohých nápadov, ale všetkým sa páčil a bol to jeden z najhorúcejších kandidátov, akých sme mali. Ale potom sme ich išli prezentovať Stevovi....
… a jemu sa nepáčil
Veru. Na prvýkrát sa mu nepáčil. A vlastne ani na druhý (smiech). Keď sme ho navrhli po prvýkrát, tak ho doslova zmietol zo stola. Ani potom sa mu až tak nepáčil, ale keď sme skončili stretnutie, nechal ten názov napísať na prototyp počítača, aby videl, ako bude vyzerať, vypytoval sa ľudí, ako by sa im takéto meno pozdávalo. A keď sme mu o týždeň niesli nové návrhy, nechali sme tam, pre každý prípad, aj iMac. No Steve bol stále posadnutý meno MacMan.
Celý rozhovor nájdete v magazíne prečo nie?! alebo v sieti Piano
| Viac biznis príbehov, exkluzívnych rozhovorov a reportáží nájdete v 52-stranovom magazíne prečo nie?!, ktorý je dnes vložený ako darček v HN. |