Vaše meno je spájané najmä so zakladateľom Apple Stevom Jobsom, s ktorým ste pracovali vyše dvanásť rokov. Spomínate si ešte na prvé vzájomné stretnutie?
K Stevovi to bola dlhšia cesta, pretože ja som začínal kariéru ako copywrigter. Spriatelil som sa so Stevom Haydenom, vtedajším kreatívnym riaditeľom reklamnej agentúry, ktorá spolupracovala s Applom. On osobne bol zodpovedný za reklamu pri uvádzaní počítaču Macintosh. A on ma pozval, aby som im pomáhal pri ďalších kampaniach. Musím však pripomenúť, že som pre Apple začal pracovať v čase, keď bol riaditeľom John Sculley.
Teda v čase, keď Steve Jobs budoval spoločnosť NeXT.
Presne tak. Takže som pracoval pre Apple bez Jobsa, neskôr som robil pre Jobsa v rámci NeXT. A potom som sa vrátil do mojej starej agentúry, kde som sa cítil najlepšie, a pracoval som pre Apple pod vedením Steva Jobsa.
To hovoríme o agentúre Ammirati & Puris?
Áno. Keď sa Steve Jobs vrátil v roku 1997 do Apple, vrátil som sa akoby s ním. To bolo najlepšie obdobie, doslova práca snov. Pracoval som pre skvelú agentúru, pre Apple a pre Steva Jobsa, takže z každého aspektu pre tých najlepších.
Vráťme sa k tomu prvému stretnutiu so Stevom Jobsom. Ako prebiehalo?
Ako som povedal, začínla som robiť pre NeXT. Steve bol v tom čase už známa osoba, bol som, pochopiteľne, veľmi nervózny. Steve mi podal ruku a pochválil reklamy, ktorú som robil pre Apple. Povedal: vaša televízna reklama sa mi naozaj páčila. A hneď nato zahlásil: ale tá tlačená, stojí za ... (smiech). To bol typický Steve. Bol drsne úprimný, nestaral sa o vaše pocity či emócie, jednoducho vám povedal svoj názor bez okolkov. Na druhej starne, za každým stretnutí robil hrubú čiaru, takže ak vás raz vyhodil s krikom, ďalší nápad prijal nezaujato s otvorenou náručou.
Takže potvrdíte obraz Steva Jobsa ako vizionára, no zároveň tak trochu grobiana?
To je chúlostivá otázka, čítal som veľa negatívnych opisov Steva. Myslím, že to súvisí aj s tým, že každý s ním mal inú skúsenosť. Ja som mal to šťastie, že v rámci agentúry, kde som pôsobil, bolo veľa šikovných ľudí. A tých si Steve cenil. Samozrejme, mali sme aj niekoľko ťažších chvíľ, keď sa Steve rozčúlil, ale väčšina času s ním strávená, bola úžasná. Bol perfekcionalista, netrpezlivý, najmä ak sa blížili termíny. Chcel, aby boli veci dokonalé, čím privádzal ľudí do šialenstva. No tí, čo s ním robili dlho, sa podľa mňa z toho trochu smiali a boli na tieto výbuchy zvyknutí. No všetci to akceptovali, lebo vedeli, že Steve z nás dokáže dostať to najlepšie, doslova nás prepol na vyšší stupeň výkonu.
Jeho posadnutosť jednoduchosťou opisujete aj v knihe Insanely Simple (vyšla v českom preklade ako Šíleně jednoduché, pozn. redakcie). Vy ste si na tento spôsob komunikácie zvykli rýchlo?
V skutočnosti bolo veľmi ľahké nabehnúť na te...
Zostáva vám 85% na dočítanie.