Rodák z Komárna Ivan Reitman skrotil Hollywood

Narodili ste sa v Komárne, ale na Slovensko asi nemáte dobré spomienky. Keď ste mali štyri roky, vaši rodičia aj s vami utiekli do Kanady.
Ja na to obdobie všeobecne nemám veľa spomienok, či už dobrých alebo zlých. Myslím si, že môj otec bol v nebezpečenstve, pretože jeho brata zatkli komunisti a rodičia sa báli, že sa niečo podobné stane aj jemu. Pamätám si na jeden deň, hral som sa v Komárne v záhrade s kamarátmi, bol práve čas večere. Povedal som im: Uvidíme sa po večeri. Lenže keď som prišiel domov, videl som rodičov, ako narýchlo balia kufor. Jeden. Chcel som doň prepašovať aj moju obľúbenú hračku, biely projektor, ktorý premietal obrázky na stenu. Napokon ho však niekto odtiaľ vybral. Bol to deň, keď sme ušli z Československa.

To je jediné, čo si z vášho života na Slovensku pamätáte?
Áno. Ten deň je to prvé, na čo si vo svojom živote spomínam. Viem, že sme potom boli v parku, blízko pri vode. Boli tam lode, na jednu z nich sme nasadli a dostali sme sa do Viedne. Z Viedne zasa do Francúzska a odtiaľ do Kanady. Trvalo to šesť mesiacov.

Vaši rodičia vám však zrejme o tom období rozprávali. Nepýtali ste sa ich na to, keď ste vyrástli?
Áno, otec o tých rokoch hovorieval. Moja mama však bola z maďarskej časti mesta, z Komáromu. Rodičia môjho otca mali sýpku a žili slušne, no keď vypukla druhá svetová vojna, otec odišiel žiť k mojej matke. Nemci totiž prišli do Československa omnoho skôr než do Maďarska, preto tam rodičia boli pár rokov v bezpečí. Mama sa však aj tak dostala do koncentračného tábora v Osvienčime. Keď sa vojna skončila, vrátili sa na Slovensko, no boli veľmi prekvapení.

Čím?
Otec vyrábal ocot a myslím, že aj slivovicu. Potom však prišli komunisti a prevzali všetky podniky. Otca umiestnili do obchodu, on však stále chodil od závodu k závodu, či je všetko v poriadku... Viete, keď najprv prežijete nacistov a potom musíte zápasiť s komunistami, to neveští najlepšiu budúcnosť. Otec sa teda rozhodol, že s rodinou odíde.

Aké boli vaše začiatky v Kanade?
Žili sme s mojou tetou, so sestrou mojej matky. Nemali sme peniaze, nevedeli sme po anglicky. Rodičia však boli šikovní, mama napríklad vedela veľmi dobre šiť, takže sa dokázali o seba i deti postarať. Je to vlastne úžasný emigrantský príbeh.

Ak sa vrátime k vám, vy ste neskôr študovali na univerzite McMaster v meste Hamilton. Vraj ste pôvodne chceli byť hudobným skladateľom.
To je pravda. Ešte predtým, ako som nastúpil na univerzitu, som dokonca mal hudobnú skupinu. V skutočnosti som však presne nevedel, čo chcem robiť, navyše vtedy na škole ešte neboli filmové triedy. Tak som si povedal, že možno budem skladať hudbu k filmom. No počas štúdia...