Odmietol som strieľať do ľudí, tvrdí slovenský podnikateľ

Počas občianskej vojny v Gruzínsku neposlúchol rozkaz zabíjať. Za to, že v Afganistane založil sirotinec, mu šlo o život. Študoval fyziku, právo a ekonómiu, no dnes stavia akvaparky. Bol ministrom, diplomatom, ale dnes úspešne podniká. Generálny riaditeľ Eurocom Investment Nodari Giorgadze.

Na Slovensko ste prišli v roku 1998 ako zástupca zamestnávateľských zväzov Ruskej federácie. Prečo ste tu zostali?
Pretože som tu začal podnikať. V roku 2003 sme kúpili bešeňovské, vtedy ešte len kúpalisko a začali sme ho rozvíjať. Ale motal som sa okolo Slovenska už skôr. V Európe som už od roku 1993, keď som napríklad pôsobil ako chargé d'affaires vo Viedni. Neskôr sa otvorili zastupiteľstvá podnikateľských zväzov Ruskej federácie s centrálou v Bratislave.

Máte už aj slovenské občianstvo. Bolo to rozhodnutie rozumu alebo srdca?
Jedno aj druhé. Počas života som bol vo viac ako 50 krajinách a poznám veľa národností. Ale musím povedať, že na svete je málo takých krajín a takých ľudí ako na Slovensku. Od prvého roku, od prvých vzťahov sa mi tu zapáčilo. Srdečnosť, aká je v Slovákoch, je veľmi vzácna a niekedy si ju ani sami nevážime. Mentalita Slovákov aj slovenská príroda je veľmi blízka naturelu Gruzínska. Preto, keď som sa rozhodol žiť v Európe a podnikať v tomto priestore, Slovensko bola pre mňa ideálnou voľba.

Doma sa podnikať nedalo?
Nejde len o to, má to viac dôvodov. Po prvé v Európe som sa cítil dobre, mal som tu veľa priateľov. Videl som normálnu demokratickú krajinu, kde si vážia prácu a vedomosti. Keď som začínal podnikať, mal som už 47 rokov. Vtedy som sa rozhodol, že viac nebudem pracovať pre štát, ale pre seba a pre svoju rodinu. A to nie je v tomto veku vôbec jednoduché. Dovtedy som bol štátny zamestnanec, chcel som zistiť, či sa dokážem o seba postarať sám.

Vaše meno sa na Slovensku spája najmä s Thermal parkom Bešeňová, no ste vyštudovaný fyzik...
Ešte pred niekoľkými rokmi boli pre mňa veci ako termal park či gastrosekcie asi tak ďaleko ako Mesiac. Som vyštudovaný fyzik a vravia, že som nebol zlým fyzikom. Potom som bol aj dobrým právnikom, ekonómom, diplomatom, no nikdy by som si nepomyslel, že raz budem mať na starosti bazény a hotely. Keď sa naskytla táto možnosť, stál som pred zrkadlom a pýtal sa sám seba: aký je v tom rozdiel, veď hovoríš, že si vzdelaný, že dokážeš urobiť čokoľvek. Tak poď a dokáž, čo si schopný vybudovať. Je to dobrá výzva.

Rozbiehate aj akvapark v Gruzínsku.
Áno, už sme začali. Je to projekt za 25 miliónov eur a stavia sa v Tbilisi, necelých päť kilometrov od historického centra. Rovno pri Tbiliskej Mare, je to niečo ako Liptovská Mara, len dvakrát väčšia.

Podnikáte v oboch krajinách v cestovnom ruchu, je to u nás lepšie?
Slovensko malo minulý rok vyše 5 milióv turistov, z toho Bešeňovú navštívilo okolo pol milióna. V Gruzínsku bolo vlani vyše dva milióny ľudí, čo je však veľký pokrok, lebo ešte pred štyrmi rokmi to bolo len 150 tisíc. Takže čísla sú jasné. Ale Gruzínsko sa v poslednom období  veľmi rýchlo rozvíja.

Je tam lepšie podnikateľské prostredie?
Zmenil sa tam prístup k biznisu, daňový systém. Oproti Slovensku sú tam nižšie dane a vďaka zákonu o referende sa minimálne najbližších sedem rokov nebudú zvyšovať. Myslím, že to pomohlo priniesť investície.

Je teda Slovensko podľa vás po posledných opatreniach vlády v nevýhode?
Na jednej strane chápem vládu, štát musí byť silný, no na druhej strane, sa to určite niekde prejaví. Biznis vždy veľmi zle reaguje na zvyšovanie daní.

Ako sa to prejaví?
Dnes sa slovenská ekonomika drží na automobilovom priemysle, no nechcem ani myslieť na to, čo by sa stalo, keby sa automobilky rozhodli odísť. Ale musíme rátať s tým, že raz sa to stane. A nám zostane niekoľko tisíc metrov štvorcových vybetónovanej plochy a stotisíc ľudí bez práce. Nahradiť to môže práve cestovný ruch, lebo či bude kríza alebo nie, ľudia vždy budú chcieť oddychovať. Slovensko nie je drahá destinácia a z toho by sme mali ťažiť. Dnes už veľkú časť Európy tvorí stredná nižšia trieda a presne pre nich musíme vytvoriť cestovný ruch.

Celý rozhovor nájdete v magazíne prečo nie?! alebo si ho môžete prečítať TU.