Odmietol som strieľať do ľudí, hovorí pre prečo nie?! slovenský podnikateľ

Počas občianskej vojny v Gruzínsku neposlúchol rozkaz zabíjať. Za to, že v Afganistane založil sirotinec, mu šlo o život. Študoval fyziku, právo a ekonómiu, no dnes stavia akvaparky. Bol ministrom, diplomatom, ale dnes úspešne podniká. Gruzínsky Slovák Nodari Giorgadz.

Na Slovensko ste prišli v roku 1998 ako zástupca zamestnávateľských zväzov Ruskej federácie. Prečo ste tu zostali?
Pretože som tu začal podnikať. V roku 2003 sme kúpili bešeňovské, vtedy ešte len kúpalisko a začali sme ho rozvíjať. Ale motal som sa okolo Slovenska už skôr. V Európe som už od roku 1993, keď som napríklad pôsobil ako chargé d'affaires vo Viedni. Neskôr sa otvorili zastupiteľstvá podnikateľských zväzov Ruskej federácie s centrálou v Bratislave.

Máte už aj slovenské občianstvo. Bolo to rozhodnutie rozumu alebo srdca?
Jedno aj druhé. Počas života som bol vo viac ako 50 krajinách a poznám veľa národností. Ale musím povedať, že na svete je málo takých krajín a takých ľudí ako na Slovensku. Od prvého roku, od prvých vzťahov sa mi tu zapáčilo. Srdečnosť, aká je v Slovákoch, je veľmi vzácna a niekedy si ju ani sami nevážime. Mentalita Slovákov aj slovenská príroda je veľmi blízka naturelu Gruzínska. Preto, keď som sa rozhodol žiť v Európe a podnikať v tomto priestore, Slovensko bola pre mňa ideálnou voľba.

Doma sa podnikať nedalo?
Nejde len o to, má to viac dôvodov. Po prvé v Európe som sa cítil dobre, mal som tu veľa priateľov. Videl som normálnu demokratickú krajinu, kde si vážia prácu a vedomosti. Keď som začínal podnikať, mal som už 47 rokov. Vtedy som sa rozhodol, že viac nebudem pracovať pre štát, ale pre seba a pre svoju rodinu. A to nie je v tomto veku vôbec jednoduché. Dovtedy som bol štátny zamestnanec, chcel som zistiť, či sa dokážem o seba postarať sám.

Takže ambície.
Áno, dlhé roky som mal v podstate všetko zabezpečené a zrazu sa to skončilo. Vtedy sa človek zamyslí. No zistil som, že mám to, čo veľa ľudí nie – kontakty, meno, hlavu a prax. Nie síce v biznise, ale v živote. To veľmi človeku pomáha – keď viete, ako sa správať, ako jednať s ľuďmi. Keď viete, že život nie je diaľnica ale dvojsmerná cesta a vy musíte dávať pozor aj na to, kto ide z druhej strany. ...