StoryEditor

Najnovší partner Penty: Už som v extralige

31.03.2011, 00:00
Výhodou private equity podľa nového partnera Penty Eduarda Matáka je, že na rozdiel od vrcholového športu sa do dôchodku neodchádza v štyridsiatke.

Začiatkom roka ste sa stali siedmym partnerom Penty, kde ste doteraz pôsobili ako investičný riaditeľ. Pociťujete nejaký posun?
Zásadný rozdiel je v tom, že partner ako spoluvlastník už nepozerá na konkrétne projekty, ale na rozvoj celej firmy, a od toho sa odvíja aj naša motivácia a odmeňovanie. Najmarkantnejšie to vidieť na mojom kolegovi Jaroslavovi Haščákovi, ktorý je managing partnerom celej Penty. Všetky svoje konkrétne projekty prerozdelil medzi investičných riaditeľov a iných partnerov. Takže sa mu uvoľnila časová kapacita a energia a môže sa venovať celofiremným záležitostiam.

A vám povinnosti pribudli?
Asi skôr pribudli. Hoci mäsopriemyslu, ktorý som mal historicky na starosti ja a Jozef Špirko, sa začal venovať novopristupujúci partner Iain Child, dostal som na starosť celé portfólio zdravotníckych investícií Penty.

Penta je vnímaná ako dravá finančná skupina, ktorá nie vždy vzbudzuje iba pozitívne reakcie. Ako ste to brali pri svojich začiatkoch?
S ponukou nastúpiť do Penty prišiel Jozef Oravkin, môj prvý šéf ešte z obdobia, keď som tesne po škole pracoval vo VÚB Invest. Poznal som ho ako kamaráta aj kolegu a veľmi si ho vážim. V roku 2002 ma oslovil s tým, že kúpili Závod SNP v Žiari nad Hronom (ZSNP) a potrebovali doň finančného riaditeľa, ktorý by postavil nový manažment. Vedel, že mám guráž, a dokázal si otočiť do zisku dve alebo tri takmer zbankrotované fabriky. Bola to pre mňa ohromná výzva.

V tom čase ste predsa už pracovali pre Slovensko-americký podnikateľský fond?
Ten SAEF (Slovak American Enterprise Fund, pozn. red.) bol pre mňa veľmi cenná skúsenosť. Zriadila ho americká agentúra pre medzinárodný rozvoj s cieľom pomáhať po celom svete rozvoju malého a stredného podnikania. Tam som stretol fantastického človeka, pána Harryho P. Abplanalpa. Celý svoj život strávil v najväčších investičných bankách v Spojených štátoch a v podstate na dôchodok prišiel na Slovensko do akéhosi "laboratória“ private equity. On mi aj umožnil ísť študovať do Citybank School of banking v New Yorku a tam som prvýkrát počul o private equity. Vytypoval si niekoľko mladých ľudí, s ktorými začal analyzovať projekty po Slovensku. Od neho som sa učil na konkrétnych firmách či sú životaschopné, aké sú konkurenčné výhody Slovenska...

Aké napríklad?
Inteligentná a vzdelaná lacná pracovná sila, dobrá dostupnosť, priestor medzi východom a západom vrátane bohatých lesov. Takže sme sa venovali drevospracujúcemu priemyslu. Som hrdý, že sme spolu kúpili z konkurznej podstaty Drevokombinát Polomka, ktorý neskôr moji kolegovia zo SAEF predali najväčšej nemeckej drevospracujúcej spoločnosti Rettenmeier a dodnes funguje. Keď sme tam s Harrym prišli prvýkrát, bolo to opustené, rozbité priestory, v skladoch lietali netopiere. Spýtal sa ma, či myslím vážne, že je to pre nás vhodná investícia.

Vaša odpoveď?
Povedal som mu: tu je štyridsaťpercentná nezamestnanosť, tí ľudia budú vďační za akúkoľvek prácu. Tak sme najali asi sto zamestnancov a rozbehli to. Nie do megalomanského stavu, v akom bol podnik za socializmu, ale dodnes v ňom robí okolo dvesto ľudí. Alebo výrobca drevených okien Slovlepex Dolný Kubín, boli to také malé projekty, svojou veľkosťou neporovnateľné s projektmi Penty, ale princípy fungovali rovnako. Zanalyzovať projekt, zistiť, či má šancu dlhodobo uspieť, spočítať, koľko vlastného a koľko bankového kapitálu na financovanie potrebujem, akú návratnosť môžem očakávať.

Potom prišla ponuka zmeniť hlinikáreň v Žiari nad Hronom. Čo ste museli urobiť?
Z fabriky, ktorá zamestnávala sto ľudí a mala obrat sto miliónov, som sa lusknutím prstu presunul do fabriky, ktorá mala štyritisíc zamestnancov a obrat štyri miliardy korún. Vtedy to pre mňa - 32-ročného chalana - bolo ako prejsť z okresných majstrovstiev rovno do extraligy, v ktorej napokon hrám už osem rokov. Navyše výhodou private equity je, že tu sa nejde do dôchodku v štyridsiatke ako vo vrcholovom športe.
Závod SNP sa podarilo kúpiť spoločne s manažmentom združeným okolo Jozefa Pittnera. Ja som nastúpil na jeseň 2002 do krízového manažmentu. Mali sme 650 miliónov záväzkov po splatnosti, tridsaťjeden rôznych bankových úverov, z toho trinásť splatných.
Bez preháňania, situácia bola podobná, ako keď Rezešovci odišli z Východoslovenských železiarní. Manažment vyrastal s fabrikou a nevedel si predstaviť úsporné kroky v podobe prepúšťania, zatvárania neefektívnych prevádzok a podobne.

To ste si však zrejme museli predstaviť vy, nie?!
Venoval som sa hlavne financiám a Peter Ondro, ktorý prišiel v júni 2003, prebral manažovanie firmy. Otočili sme obrovský prepad hospodárenia, úvery sme nahradili jedným, ktorý bol prispôsobený schopnosti ZSNP splácať. Samozrejme, robili sa vnútorné úsporné opatrenia, prepustilo sa tisícštyristo ľudí, zatvorili sa niektoré výroby.
Na druhej strane sme predali stavebnú výrobu, hotely, mnoho nepotrebného balastu a z neho sme dovnútra naliali veľkú hotovosť.



Dnes už máte v Pente pod palcom zdravotníctvo. Po hlinikárni to bola zásadná zmena...
Úzko to súviselo práve so ZSNP, kde som pôsobil do konca roka 2004. Spoločnosť bola jedným zo zriaďovateľov zdravotnej poisťovne Sideria. Asi som svojimi nekonformnými názormi oslovil ostatných, lebo Jaroslav Haščák mi ponúkol možnosť manažovať ju. To bol môj prvý kontakt so zdravotníctvom. Penta vtedy kúpila aj Dôveru a o rok neskôr sme obe poisťovne zlúčili. A to už bol vlak natoľko rozbehnutý, že sme sa od poisťovne logicky posunuli do ďalších segmentov zdravotníctva.
V tomto ohľade hráme takpovediac šachovú partiu a snažíme sa rozmýšľať na trinásť až pätnásť ťahov dopredu.

Zdravotníctvo je pomerne regulovaný sektor...
Áno, nie je to jednoduchý sektor, ale sme presvedčení, že zdravotnícke služby vieme riadiť efektívnejšie a kvalitnejšie ako štát. Netajíme sa tým, že chceme v zdravotníctve dosahovať výnosy, ale som presvedčený, že z väčšej efektivity a kvality bude mať benefity aj pacient a aj samotný sektor.

Kde všade v zdravotníctve pôsobíte?
Sme najväčším súkromným investorom v slovenskom zdravotníctve a svoje aktivity chceme rozširovať. Fungujeme aj v Čechách a zaujíma nás aj poľský trh. Okrem už spomínanej zdravotnej poisťovne Dôvera vlastníme sieť lekární Dr.Max, medicínske laboratóriá Alpha Medical, sieť polikliník ProCare a sieť ambulantnej starostlivosti MediClinic. Zvažujeme investície do nemocníc.

Vy ste do najužšieho vedenia Penty vstúpili, dlhoročný partner Penty Jozef Špirko skupinu zase opúšťa. V čom vidíte dôvod?
Jozef Špirko skupinu neopúšťa, zostáva partnerom Penty, ale nebude sa už aktívne venovať riadeniu investičného portfólia. Nesúvisí to so žiadnymi projektovými aktivitami, je to jeho osobné rozhodnutie, ktoré by som nerád bližšie komentoval.

Vy ste už v Pente nastúpili takpovediac do rozbehnutého vlaku. Nebol to hendikep?
Klamal by som, keby som tvrdil, že za tých osem rokov som nezažil situácie, keď bolo cítiť, že ostatní partneri sa poznajú oveľa dlhšie. Spolu prešli vysokou školou, smejú sa na tých istých zážitkoch. Ale korektnosť vzťahov je taká silná, že kamarátske puto, ktoré tu vzniklo, je dnes už silnejšie ako fakt, že sme spolu neštudovali. Vo firme máme veľmi otvorené vzťahy, dokážeme si do očí povedať veľmi nepríjemné, ale aj pozitívne veci, navyše máme férovo nastavený odmeňovací systém. Myslím, že skvelou ambíciou Penty je, aby vydržala dlhšie ako my.



Už spomínaný Jaroslav Haščák je považovaný za prototyp workoholika. Vy sa dokážete od práce odosobniť?
Nechcem, aby to vyznelo ako fráza, ale asi keď sa ktokoľvek stane spoluvlastníkom takej veľkej firmy ako Penta, cíti zodpovednosť za výsledok svojej práce. Motiváciou stráviť v práci dvanásť hodín denne počas pracovného týždňa a aspoň štyri počas víkendov je zodpovednosť jednak voči ostatným partnerom, ale aj voči ľuďom, ktorí pre vás pracujú. Nevylučujem však, že o päť rokov budem zodpovedný za niečo úplne iné.

Vidíte sa o tých päť rokov stále v Pente?
Myslím si, že by bolo neseriózne prijať partnerstvo a vidieť v ňom len krátkodobú príležitosť na zarobenie peňazí alebo na nejaký "spoločensky prestížny status“. Ak budem mať silu pracovať, určite by som tu chcel byť o päť rokov. A môžeme si potom dať ďalšiu etapu tohto rozhovoru.

 


Eduard Maták
- Absolvoval Fakultu financií Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici a krízový manažment na Citybank School of banking v New Yorku.
- V rokoch 1997 - 1999 pôsobil ako analytik vo VÚB Invest, resp. vo VÚB, v rokoch 1999 - 2002 v Slovensko-americkom podnikateľskom fonde a od roku 2002 v spoločnosti Penta.
- Od januára 2011 je partnerom Penty so zameraním na oblasť zdravotníctva, v rámci ktorého má na Slovensku na starosti poisťovňu Dôvera, sieť lekární Dr. Max, sieť medicínskych laboratórií Alpha Medical či polikliník Pro Care.
- Zbiera obrazy mladých slovenských umelcov, ktoré vďaka svojim rozmerom zdobia steny v priestoroch Penty.
- Je ženatý, má jedného syna.

Penta
Investičná skupina založená v roku 1994 sa špecializuje na oblasť private equity a real estate. Názov je odvodený od počtu zakladateľov a pôvodných partnerov, ktorí boli spolužiakmi počas vysokoškolského štúdia. Pôvodný kapitál pochádzal najmä z podnikania Jaroslava Haščáka a Mareka Dospivu v Číne, odkiaľ počas študijného pobytu začali začiatkom deväťdesiatych rokov dovážať textil do Československa. Ďalšími zakladajúcimi partnermi boli Jozef Oravkin, Martin Kúšik a Juraj Herko. Posledného v roku 2002 nahradil vtedajší investičný manažér spoločnosti Jozef Špirko. Penta stojí za reštrukturalizáciou či investíciou do spoločností ako VSŽ, Slovenská sporiteľňa, Slovnaft, Drôtovňa Hlohovec alebo ZSNP. Investuje v oblastiach energetiky, leteckej výroby, zdravotníctva, telekomunikácií, strojárstva či zábavného priemyslu. Vlani v decembri pribudol do partnerskej štruktúry Iain Child z Deloitte, ktorý prebral okrem iného mäsiarsky holding Carnibona, a začiatkom tohto roka Eduard Maták. Za rok 2009 dosiahli aktíva skupiny 2,7 miliardy eur a vlastné imanie 859,3 miliónov eur.

01 - Modified: 2008-01-29 05:16:00 - Feat.: 0 - Title: Chorvátsko dúfa v pozvánku na členstvo v NATO
menuLevel = 2, menuRoute = style/preco-nie, menuAlias = preco-nie, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
20. apríl 2024 00:55