Naposledy sme túto reštauráciu navštívili pred necelými dvoma rokmi. Keď sa k nám dostala správa, že reštaurácia Le Monde v Bratislave má nového šéfa kuchyne, bolo nám jasné, že tam musíme ísť. Pretože nový šéfkuchár – pán Korbelič – prišiel od veľkého známeho kuchára pána Žideka.
Magazín prečo nie?! nájdete dnes
v Hospodárskych novinách
Objednali sme si stôl pre tri osoby. A boli sme príjemne prekvapení milým privítaním a uvedením k stolu. Pri čítaní jedálneho lístka sme ocenili jeho zostavenie a stručnosť. Konečne jedálny lístok bez nezmyselných dlhých opisov a rozprávok. Objednali sme si tri rôzne predkrmy, tri hlavné jedlá a dva dezerty. Čo nás udivilo, bol spôsob prestretého stola. Podľa medzinárodných gastronomických pravidiel patrí tanierik na chlieb spolu s vidličkami na ľavú stranu stola a na každej strane by nemalo byť viac ako tri príbory.
U nás boli vidličky a nože spolu s tanierikom na pravej strane, čo pôsobilo neprehľadne a stôl pre tri osoby bol tými príbormi už celkom zaplnený. Čašník nám povedal, že je u nich zvykom tak servírovať. Som toho názoru, že by sa zaužívané pravidlá mali dodržiavať. Na druhej strane však treba pochváliť taburetku na dámske kabelky, ktorá sa nachádzala pri stole.
Ako predkrm sme si vybrali degustačný tanier – variácie mini predkrmov, ktoré pozostávali prevažne z hlavných teplých jedál, okrem tatárskeho bifteku. Pri tomto predjedle nebolo uvedené, z čoho je zložené, a tak dáma, ktorá si objednala ako hlavný chod medailóniky z daniela, mala už v predkrme zverinu v podobe srnčieho medailónika. Inak sme s týmto predjedlom boli veľmi spokojní.
Chyba, že nás čašník na toto pri objednávke neupozornil. Ďalším predkrmom boli biele kačacie pečienky v podobe teriny, ktoré boli uložené na plátkoch tenkého ovocného chlebíčka, ozdobené čokoládovýmí peniažtekmi a penou z husacích pečienok. Túto dobrú terinu sprevádzalo kyslé želé z marakuje a roztopeného plátka čokolády. Dobrú terinu som si nemohol poriadne vychutnať, pretože dominantná čokoládová chuť prehlušovala chuť pečene. Anjou-holub s tekvicou – tento predkrm bol bez chyby, prsíčko z holuba bolo krásne do ružova upečené a upravené na tanieri.
Ako hlavný chod sme si objednali sous vide, teľaciu roštenku, teľací brzlík, teľaciu hlavu, smrčky a topinambur – jediný problém tohto inak veľmi dobrého pokrmu bol brzlík, ktorý bol tuhý (z dospievajúceho teľaťa).
Ďalší hlavný chod bol chrbát z daniela, do ružova upečený, obložený gaštanmi, slivkami, zelerom, čerešňami a dobrým demi-glace.
Tretím hlavným chodom bola „á la-minute“ údená makrela, čo bolo prekvapením obeda – na Slovensku dostupný produkt v perfektnej úprave. Klobúk dolu pred týmto výkonom. Makrela sa údila pri stole pod skleneným zvonom a pri jeho odkrytí sa nad tanierom roznášal jemný voňavý dym.
Ako dezert sme si vybrali marhuľový koláč, ktorý mohol byť šťavnatejší.
Gaštanový kruh sa skladal z gaštanového parfait, kde pod plátkom čokolády boli ukryté čerstvé maliny a čučoriedky. To všetko čašník polial horúcou čokoládou, čím sa prepadol vrchný plátok a čokoláda obalila ovocie. Bol to príjemný vtip pri stole.
Na druhej strane nás však rušil neznesiteľný hluk z vedľajšieho domu diskotéky, ktorá otriasala celou reštauráciou. Takže sme si pripadali ako pri zemetrasení.
Na záver ale treba povedať, že vzhľadom na to, že šéfkuchár nebol práve v reštaurácii, bolo to najlepšie menu, ktoré sme si dosiaľ v Bratislave dali. Gratulujem!