26.05.2011, 00:00

Pavel Pospíšil udelil jednotku!

Výborné jedlo, skvelá obsluha a príjemné prekvapenie z účtu. Od tvrdého kritika Pavla Pospíšila nezvyčajné slová, ale presne to skutočne zažil. Ale do reštaurácie si musel zaletieť...

Malorka nie je od Bratislavy taká vzdialená, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Viedeň – Malorka s leteckou spoločnosťou Air Berlin zvládnete už za 250 eur. Za dve hodiny sa ocitnete v inom svete.

 

 

Gastronomicky je tento ostrov na vysokej úrovni. Už návšteva trhu San Olivar v hlavnom meste Palma je nezabudnuteľným zážitkom. Dovolím si tvrdiť, že je to najkrajší trh na svete.

Malorská kuchyňa žije z čerstvých produktov, ktoré sa na ostrove pestujú, či už ide o zeleninu alebo mäso. Je jednoduchá, koncentruje sa na produkt. Králik chutí ako králik a čerstvá ryba nepotrebuje viac než soľ a čerstvé bylinky.

Navštívili sme menší rodinný hotel Reco de Randa v malebnej dedinke Randa, neďaleko od Llucmajoru. Hotel má 25 izieb a je postavený v malorkánskom štýle s nádherným výhľadom do údolia. Rustikálna reštaurácia s priľahlou terasou priamo láka na príjemné pokojné posedenie.
Varia tu modernú malorskú kuchyňu.

Pri vstupe do reštaurácie nás uvítal usmievavý čašník s otázkou: ako sa nám darí a či je v našom živote všetko v poriadku. Nezvyklá, ale milá otázka. Pan vrchný nás uviedol ku guľatému, nabielo prestretému stolu. Podal nám jedálny a nápojový lístok, opýtal sa na minerálnu vodu a zmizol, aby nám vzápätí priniesol päť pohárov španielskeho sektu Cava na privítanie. Týmto aktom vzrástla naša nálada o 100 percent a cítili sme sa tu správne.

Pozdrav z kuchyne prišiel v podobe rilletu z kačky a malorských olív. Objednali sme si iba za 41 eur mesačné menu s piatimi chodmi.
Prvým chodom bola terina z foie gras s čerstvým kozím syrom a karamelizovaným sušeným jablkom. Na prvý pohľad veľmi nezvyklá kombinácia sa ukázala chuťovo i opticky ako geniálny nápad. K tomu sme pili biele víno sauvignon blanc od James Mesquida len za 19 eur za fľašu.

Druhým chodom boli plnené artičoky. Čerstvo uvarené artičoky zbavené listov boli naplnené jemne nasekanou zeleninou (cuketa, baklažán, paprika, mrkva, zeler) a zapečené vaječnou penou. Jednoduchý, veľmi dobre ochutený medzichod.

Ďalším chodom bola ryba Bacalau s konfitovanou cibuľkou a vinaigrettom z čiernych olív. Táto ryba je konzervovaná v soli, preto sa musí veľmi dlho máčať vo vode (voda sa musí často meniť), prípadne v mlieku. Chutí a vonia silne po ozóne a mori. Ryba bola krátko opečená, na tanieri servírovaná na plátkoch zemiakov varených v silnom vývare. Hore bola krusta z cibuľky varená v moscato víne, okolo vinaigrette z čiernych olív. Nezabudnuteľná pochúťka.
Ako intermezzo nám naservírovali dobre aromatický sorbet z malorských citrónov.

Hlavným chodom boli jahňacie kotletky s rozmarínovou krustou. Jahňacie je na Malorke takým národným jedlom, ako na Slovensku halušky. Toto jedlo bolo podávané s takzvaným tumbetom. Znamená to paprikovú zeleninu, niekedy so zemiakom, inokedy s fazuľkou, baklažánom atď. Kotletky boli do ružova upečené, dobre odležané a ochutené, k tomu sme pili červené víno z Tempranillo hrozna z Bodega Ribas, ktoré s týmto chodom dobre ladilo.

Dezertom bol tradičný malorský mandľový koláč s mandľovým sorbetom. Najneskôr podľa tohto dezertu spoznáte kvalitu kuchyne. Koláč sa servíruje čerstvo upečený, niekedy ešte teplý so zmrzlinou, ktorá pripomína mliečny sorbet s mandľovou múčkou. Tento dezert spĺňal všetky tieto body.
Po dezerte nám na stôl postavili fľašu s malorským likérom Hierbas, z ktorého sme si mohli naliať, koľko hrdlo ráčilo.

Pri platení sme boli príjemne prekvapení, na účte sme nemali ani sekt, ani Hierbas.
Z reštaurácie sme odchádzali s tými najlepšími dojmami.
Servis bol kompetentný, príjemný, rozlúčil sa s nami s prianím pekného dňa a do skorého videnia k východu z reštaurácie.

Gastronómia ako má byť, ide to, len sa musí chcieť!

Text: Pavel Pospíšil, Foto: Hotel Reco de Randa