Sushi vraj človek miluje alebo nenávidí. Iná možnosť nie je. Šéf privátneho bankovníctva ČSOB Miroslav Paulen patrí do tej prvej skupiny, aj keď priznáva, že mu zachutilo až po tom, ako našiel ten správny pomer wasabi, sójovej omáčky a zázvoru.
"Napokon však vždy platí, že hlad je najlepší kuchár,“ dodáva so smiechom.
PAPUČE? RADŠEJ NIE
Po príchode do reštaurácie Sushi+ v úplnom centre Bratislavy sme chvíľu váhali nad výberom miesta, keďže oddelený salónik síce pôsobil príjemne, ale bolo nutné sa v ňom vyzúvať. Takže, pokiaľ nie ste na neformálnom stretnutí s naozaj dobrými známymi, pravdepodobne (tak ako my) uprednostníte skôr klasické reštauračné sedenie.
"V Japonsku som bol dokonca v jednej reštaurácii, kde sa pri jedle muselo kľačať,“ dopĺňa Miroslav Paulen na margo našej predsa len "európskejšej“ voľby.
Dá sa vôbec porovnať úroveň japonských a slovenských sushi barov?
"Ale áno, akurát som sa ešte na Slovensku nestretol s japonským servírovaním, kedy sa okolo vás jedlo pohybuje na bežiacom páse...“
NA PIZZU PALIČKAMI
Medzičasom nazeráme do jedálneho lístka, ale keďže chceme ochutnať niečo špeciálne, nechávame si radšej poradiť od personálu, ktorý je v japonských názvoch i odporúčaniach naozaj kompetentný. Mimochodom, vedeli ste, že v sushi bare si môžete objednať pizzu? My nie, takže sme sa rozhodli práve pre toto predjedlo.
A ďalšie prekvapenie nás čakalo, keď nám ho priniesli. So skutočnou pizzou mala totiž tá japonská spoločný akurát tak tvar, čo Miroslav Paulen ocenil.
Nabrať si však jeden "trojuholník“ paličkami si vyžadovalo už trochu pokročilejší stupeň šikovného narábania paličkami, a tak bol náš hosť jediný, kto sa na to podujal (úspešne).
"Na japonských a čínskych jedlách sa mi páči, že aj keď sa najete dobre a pomerne veľa, tak nemáte pocit presýtenosti,“ tvrdí Paulen a dodáva, že si predsa len dáva pozor na bravčové a hovädzie mäso na jedálnom lístku a preferuje skôr ryby a biele mäso. Na tradičnú babičkinu kuchyňu by sme ho teda nenalákali?
"Ale áno, bryndzové halušky mám veľmi rád, len si ich musím navariť doma sám, pretože v slovenských reštauráciách to nie je ono.“
VOILÁ, SKLENENÉ RAVIOLI
Pri hlavnom jedle nám nezostala japonská kuchyňa povestná svojou estetickosťou nič dlžná. Sushi set vyzeral farebne a chutne - a chutný naozaj bol. Aj keď najlepší gastronomický zážitok Miroslava Paulena neprekonal.
"Naozajstný zážitok pre mňa bol obed na jednom francúzskom zámku, ktorý patril samotnému kuchárovi. Ten, samozrejme, na všetko dohliadal a neustále kontroloval, či je všetko v poriadku. Čašník nám spamäti predniesol jedálny lístok takmer recitátorským spôsobom a hoci si objednával každý z nás niečo iné, nič si nezapisoval. Potom prišli zakryté misy, tradičné francúzske "voilá“ a každý mal pred sebou to, čo si objednal,“ spomína Paulen.
"Vidíte, na gastronómii je dôležitý práve ten zážitok. To, čo ste vtedy jedli, si už asi nepamätáte, ale ten pocit vo vás ostal,“ dopĺňa somelier Branislav Pospiš. Podobne to bolo v prípade Miroslava Paulena aj s molekulárnou gastronómiou, s ktorou sa stretol v jednej rakúskej reštaurácii s jedným "Michelinom“.
"Priniesli nám napríklad ravioli, ktoré boli priesvitné, akoby sklenené, alebo vývar v skúmavke. Nechali sme tam síce "majland“, ale, myslím si, že napokon aj tak vyhrali tí, ktorí si objednali klasickú rybu...,“ dodáva so smiechom na záver.
Branislav Pospiš viceprezident Asociácie somelierov SR Kvalita a chuť jedál a nápojov: Ako hlavné jedlo sme si vybrali set s nigiri, maki, sashimi a teplými lososovými špízmi Kushiyaki Salmon. Jednoduché a výborné. Porcia, ktorú sme dostali, by bohato stačila pre dve osoby. Personál: Prostredie: Reštaurácia je rozdelená do štyroch častí, v prvej sa môžete usadiť na tapacírovaných sedačkách, v druhej časti na jednoduchých netapacírovaných stoličkách a v poslednej časti štandardné reštauračné sedenie. Posledná časť je salónik v typickom japonskom štýle. Tu však treba byť pripravený na to, že sa musíte vyzuť a dostanete jednorazové papučky. KONEČNÝ VERDIKT:
|
Miroslav Paulen riaditeľ priivátneho bankovníctva ČSOB Kvalita a chuť jedál a nápojov: Saké bolo štandardné, páčilo sa mi, že nebolo sladké. Jazmínový čaj - ako vždy dobrý, nepodávajú tu žiadne porciované čaje. Pizza ako predjedlo bola originálna, ale čakal som väčšiu hutnosť. Chuťovo dobré, ale ja osobne by som to pripravil s inou konzistenciou. Sushi nemalo chybu, nemôžem tomu nič vytknúť. Zmrzlina mi chutila, keďže nebola veľmi smotanová a sladká. Pri ostatných dezertoch by bolo lepšie, keby nepodávali liči z kompótu, ale čerstvé. Personál: Príjemný, ničím mi neprekážal. Ani som neočakával, že tu bude niekto strojene a striktne dodržiavať protokol. Prostredie: To je otázne. Sedíme rovno pri vchode do kuchyne. Diskutabilné je, že sa v salóniku musí vyzúvať, mohlo to byť vymyslené trochu inak. Človek tým môže byť zaskočený. KONEČNÝ VERDIKT: Štandard, ale nič výnimočné. Môžem však povedať, že zo sushi barov, ktoré tu navštevujem, je prostredie najlepšie. Ešte som v tejto reštaurácii neochutnal (okrem výbornej rybacej polievky) normálne varené jedlo- teda nie sushi, to by mohlo byť zaujímavé.
|