Vnuk partizánskeho veliteľa má zbrane v krvi. Z nesmelých skíc mladého vojaka postupne vznikla unikátna K 100, pištoľ, ktorá dnes žne úspechy po celom svete. A niektorých z tých, ktorí sa jeho prvým náčrtom posmievali, dnes Jaroslav Kuracina zamestnáva vo svojej firme Grand Power.
Obchoduje s Američanmi, Rusmi, Filipínčanmi či Malajzijčanmi. Len čo svetoví profesionáli dostanú pištoľ K 100 do ruky, tú druhú hneď podávajú Jaroslavovi Kuracinovi ponad podpísanú zmluvu. Príbeh najúspešnejšej slovenskej pištole však nebol hneď taký raketový. Paradox prišiel, keď sme sa s Kuracinom rozprávali na tému Slovensko. U nás totiž o tento budúci unikát spočiatku nikto nemal záujem. Nuž, je čo ľutovať...
HRAČKY PRE VEĽKÉ DETI
So zbraňami sa malý Jarko stretával odmalička. Dedko - hrdý partizánsky veliteľ - neskôr dlhé roky pracoval pre Zväzarm ako tréner športových streleckých disciplín a zbrane boli prirodzenou súčasťou jeho života. A tak zatiaľ čo rovesníci jeho vnuka ťahali po dvore plastové kačičky, osemročný Kuracina už vedel, ako vyzerá plastová hlaveň či spúšť. Čo môže byť pre budúceho konštruktéra pištole lepšie východisko ako dedko - partizán a otec - atómový fyzik?
"Ťažko povedať, či to bola a je láska k zbraniam. Beriem to skôr z technického hľadiska. Samozrejme, držím sa toho, že sú to hračky pre veľké deti, čo je aj naším firemným motívom,“ zamýšľa sa Kuracina nad tým, aký je vlastne jeho vzťah k zbraniam.
Vojenská akadémia bola teda iba logickým vyústením netradičného detstva budúceho vynálezcu. Počas štúdia však prišiel prevrat a s ním niekoľko ďalších paradoxov.
"Najprv vám vtĺkajú do hlavy reči o disidentoch a rozvracačoch republiky a o pol roka jeden z najväčších z nich - Havel - príde na inšpekciu,“ usmieva sa Kuracina pri spomienke na staré časy.
ODBORNÍCI A NESCHOPENKOVIA
Neskôr, už ako vojakovi Armády SR, sa mu pod rukami začali po večeroch rodiť prvé skice toho, čo dnes skutočne uznáva celý strelecký svet.
"Kolegovia sa mi smiali, čo si to tam kreslím za hlúposti, že aj tak sa to nikdy nebude vyrábať. Vlastne až na podnet môjho vtedajšieho nadriadeného som sa pokúsil pištoľ patentovať,“ spomína Kuracina na začiatky K 100. Sám pritom priznáva, že okolo roku 1992 to bola aj preňho istá utópia.
"Bol som útvarový pyrotechnik, a šanca, že by sa to dostalo do výroby, bola 0,000 % a za tými nulami ešte nič.“
Dlhé hodiny presedené nad náčrtmi a neskôr nad patentovými spismi sa však vyplatili a Kuracinovi sa podarilo získať medzinárodný patent. To už zrejme mrzli všetky neveriacke úsmevy, pretože svetlá budúcnosť novej slovenskej pištole sa začala črtať čoraz jasnejšie. Nad otázkou, čo hovoria títo "neveriaci Tomáši“ dnes a či sa s nimi ešte stretáva, sa Kuracina pousmial:
"Samozrejme. Niektorí z nich sú dokonca moji kolegovia, zamestnanci. Viete, v armáde pracujú buď veľmi šikovní ľudia, alebo úplní "neschopenkovia“. Tí šikovní sú tam preto, že majú k vojne ozajstný vzťah a zapálenie. A som veľmi rád, že niektorí z týchto odborníkov sú dnes moji kolegovia.“
PRVÝ "DO RANY“
Po získaní patentu už Kuracina začal rozmýšľať, čo s týmto nápadom reálne urobí. Logicky prišli ako prvé "do rany“ Považské strojárne. Zo začiatku spolupráca vyzerala celkom sľubne a výsledkom mala byť sériová výroba zbraní navrhnutých Kuracinom. Napokon však z tohto mimoriadne zaujímavého projektu zišlo. Prečo?
"Spoločnosť sa dostala do krachu, boli to 90. roky, časy divokej privatizácie. Tak som išiel do Čiech do Zbrojovky Brno, kde som robil konzultanta generálneho riaditeľa pre technické veci.“ Zdá sa však, že niektoré veci sa v živote opakujú ako "cez kopirák“, a tak to bolo aj s Považskými strojárňami a ich českým kolegom, Zbrojovkou Brno, ktorá tiež napokon išla do konkurzu.
"Tak som skúsil, či sa nezadarí založiť vlastnú firmu a začať vyrábať. Zobral som do rúk patenty a začal som obchádzať banky - potreboval som nejaký štartovací úver.“
To, s čím sa však Jaroslav Kuracina v bankách stretol, už veľmi dobre poznal z predchádzajúcich rokov - nedôvera, skepsa a výsmech. Nemal totiž žiadnu nehnuteľnosť, ktorou by úver mohol založiť. Patent totiž pokladali iba za zdrap papiera. Neostávalo iné ako sa opäť spoľahnúť sám na seba. "Štartovací balík“ teda Kuracina získal s pomocou priateľov a založil firmu Grand Power, ktorá dnes úspešne funguje už siedmy rok.
A prečo slovenská pištoľ K 100 uchvátila svet?
"Výnimočný je najmä iný systém uzamykania hlavne, ktorý je patentovaný. Sú tam výhodnejšie pohyby funkčných častí zbrane voči konkurencii, a tak mohli byť zmenšené vôle, a to všetko prispieva k jej presnosti. Ďalšími benefitmi sú okrem presnosti menší spätný ráz a všetky ovládacie prvky, ktoré vyhovujú pravákom aj ľavákom,“ približuje hlavný technológ výroby Miroslav Suja.
Z NULY AŽ NA FILIPÍNY
Ako jeden z najšťastnejších Kuracinových krokov sa ukázalo venovanie svojej pištole ako prvú cenu najlepšiemu slovenskému športovému strelcovi. Víťazom sa stal Ernest Nagy, ktorý napokon zistil, že s K 100 sa mu strieľa lepšie. Napokon sa toho chytili aj ďalší naši strelci, ktorí chodia na medzinárodné súťaže.
Naši športoví strelci teda ukázali K 100 svetu. Pomaly jej sláva stúpala, až sa dostala za oceán. V Indonézii na majstrovstvách sveta a na norimberskej výstave si ju všimla aj americká firma STI, ktorá má v tomto segmente zhruba taký cveng ako Ferrari medzi autami. Výsledok? Pred rokom podpísaný kontrakt a následný predaj Kuracinovho vynálezu po celom svete. Kanada, USA, Guatemala, Argentína, Filipíny, Indonézia, Malajzia, Thajsko, Európska únia, Rusko, Ukrajina, Kazachstan... Tým sa však výpočet úspechov Grand Power nekončí.
Tento rok priniesla účasť K 100 na výstave IWA v Norimbergu jeden nečakaný - a treba povedať, že obrovský - úspech. Stala sa súčasťou portfólia FBI. Okrem toho sa presadzuje v bezpečnostných službách i v niektorých policajných zboroch v zahraničí. Plus prvých šesť miest na nedávnej súťaži strelcov vo Viedni. A to stále nie je všetko.
"Napriek tomu, že všade naokolo zúri kríza, my máme presne opačné problémy,“ usmieva sa na záver slovenský vynálezca.
AKO SA VYRÁBA SLOVENSKÝ FENOMÉN K 100
Základné telo pištole je lisovaný plast, do ktorého je vsadená kovová vložka. Tá sa opracúva v obrábacích centrách a na ňu je potom nasadená hlaveň so záverom. Sú to dva dielce, ktoré sa vyrábajú strojovo. Záver sa vyrába z odliatku a následným trieskovým odrábaním. Hlaveň je špeciálny kutý polotovar, ktorý sa potom následne sústruží.