Nemala by sa minimálna mzda stanovovať diferencovane? Napríklad podľa odvetví a regiónov, ako to navrhujú zamestnávatelia a ako sa uplatňuje aj v niektorých európskych krajinách?
- Domnievam sa, že v našich podmienkach to nie je vhodné. Minimálnu mzdu ako najnižšiu mzdu vôbec, akú je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi s najnižšou kvalifikáciou a výkonnosťou, ktorá mu má zabezpečiť určitý primeraný životný štandard, stanovuje síce po dohode či nedohode sociálnych partnerov vláda, no vo vyšších i podnikových kolektívnych zmluvách sa predsa môže a aj sa dohodne odlišná výška minimálnej mzdy diferencovane pre jednotlivé odvetvia alebo pododvetvia.

Ale iba vyššia ako zákonná.
- Áno. V EÚ nemá iba šesť štátov - Dánsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko, Nemecko a Taliansko - zákonom ustanovenú celoštátnu minimálnu mzdu, ale diferencované minimálne mzdy (spravidla odvetvové). No aj tu sú dohodnuté prevažne prostredníctvom centrálneho kolektívneho vyjednávania. Ide však o krajiny, ktoré majú vysoký stupeň pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami (napríklad Dánsko 85 percent, Fínsko 90 percent, Rakúsko 98 percent, Švédsko 94 percent, Nemecko 67 percent). Aj v USA je stanovená federálne, no nielen jednotlivé štáty, ale aj regióny a mestá ju môžu diferencovane zvyšovať. Sú krajiny, kde minimálna mzda by mala zamestnancovi zabezpečiť slušný život aj s rodinou. U nás sa viaže len na zabezpečenie minimálnych potrieb jednotlivca.
Tí, ktorí sa odvolávajú na niektoré krajiny EÚ, zrejme nevedia veľa o tamojšom systéme kolektívneho vyjednávania a sociálnej ochrany. Problémom by u nás mohli byť aj regionálne ustanovené minimálne mzdy. Nemáme nielen tradíciu regionálneho kolektívneho vyjednávania, ale ani štruktúry na regionálne vyjednávanie. Máme kolektívne vyjednávanie iba podľa odvetví. Navyše, na regionálnu diferenciáciu minimálnych miezd môžu firmy reagovať tým, že prenesú svoje sídla do krajov s nižšie stanovenou minimálnou mzdou.

Takže mechanizmus ustanovovania minimálnej mzdy by sa nemal revidovať?
- Myslím si, že by sa revidovať mal, aby lepšie odrážal vývoj za posledné roky, od zmeny mechanizmu jej ustanovovania. Môžeme uvažovať, napríklad o tom, či bude celoštátna minimálna mzda pokrývať pracovné sily v krajine úplne, čiastočne, či sa bude diferencovať pre jednotlivé kategórie pracovníkov, či bude zohľadňovať problémy malých firiem, kde je spravidla najvyšší výskyt nízkych miezd atď. Ale na zodpovedné a kvalifikované rozhodnutie potrebujeme mnoho odborných informácií o fungovaní systémov minimálnych miezd v iných krajinách (najmä v EÚ) a, samozrejme, vedomosti a informácie o účinkoch fungovania minimálnej mzdy a nízkych miezd u nás.

Aké problémy by spôsobilo, ak by bola stanovená odvetvovo? Zamestnávatelia sa odvolávajú na prax v Nemecku.
- Nemecko má dokonca v ústave zakotvenú tarifnú autonómiu, teda štát nemôže intervenovať do kolektívneho vyjednávania. V súkromnom sektore o pracovných podmienkach, vrátane minimálnych miezd, spravidla vyjednávajú sociálni partneri sami. V štátnom sektore mzdy určuje štát, pre zamestnancov vo verejnej službe sa určujú kolektívnym vyjednávaním. V súkromnom sektore má kolektívne vyjednávanie o mzdách dlhú tradíciu a vysoký stupeň pokrytia. Existuje široká škála tarifných zmlúv pre jednotlivé kategórie zamestnancov. Odbory a zväzy zamestnávateľov musia niesť zodpovednosť za spoločné dohody v týchto zmluvách. Spoločnosti, ktoré majú uzatvorenú tarifnú (kolektívnu) zmluvu, majú teda de facto kolektívne dohodnutú minimálnu mzdu. Dohody z vyjednávania o vyšších kolektívnych zmluvách potom možno záväzne rozšíriť aj na podniky a organizácie odvetvia, ktoré kolektívne nevyjednávali.

Prečo by sa tieto princípy nedali presadiť aj u nás?
- Pretože máme iný systém kolektívnej ochrany zamestnancov, slabú tradíciu moderného širokospektrálneho kolektívneho vyjednávania a veľmi nízky stupeň pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Odbory pôsobia v malom počte organizácií, v mnohých firmách pri ich rozpade zanikajú a potom už nevzniknú, takmer vôbec už nie sú u živnostníkov a v malých firmách. U nás máme nižší stupeň povedomia zamestnancov k presadzovaniu si adekvátnych mzdových podmienok, a možno aj v niektorých prípadoch nižšiu firemnú kultúru. Nie som presvedčená o tom, že máme dlhodobo stabilizovať relatívne nízku úroveň miezd na Slovensku. V niektorých odvetviach, ktoré sa bránia stanovovaniu minimálnej mzdy, často konzervujú stav nízkej produktivity práce. Firmy sa stávajú takto ľahšie konkurencieschopné, a to ich nenúti k technologickej obnove. Ľudia sú často vystavení nevhodným podmienkam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Ak by sa minimálne mzdy nestanovovali centrálne, nebolo by to impulzom, aby sa ľudia na ochranu svojich záujmov viac združovali do odborov a obhajovali si v kolektívnom vyjednávaní oveľa viac právo na minimálnu mzdu?
- U nás je vysoká apatia ľudí. Hoci solídnejšie pokrokovejšie firmy majú dokonca záujem, aby u nich odbory fungovali, aby mali záruku sociálneho mieru ako prevencie pred živelnými akciami. Zamestnávatelia ani štát však nemôžu byť v tomto smere iniciatívni. Odborové slobody nepripúšťajú zamestnávateľom ani štátu akokoľvek intervenovať pri zakladaní a fungovaní odborov.

Ak zamestnanci nemajú záujem o takúto kolektívnu ochranu, má to robiť štát určovaním minimálnej mzdy?
- Zamestnanci sa boja, lebo existujú aj firmy, ktoré im dávajú najavo, že nemajú záujem o vznik odborov. Na ochranu zamestnancov minimálnou mzdou nás však zaväzujú aj medzinárodné dohovory a členstvo v Medzinárodnej organizácii práce. Úlohou štátu, ako garanta týchto dohovorov, je poskytovať minimálnu mzdovú ochranu, t. j. aby zamestnanci dostali za prácu toľko, aby mohli vyžiť. Pre štát je výhodné, keď im nemusí vyplácať sociálne dávky. U nás máme jednu z najnižších minimálnych miezd v Európe. Aj rast reálnej mzdy za rok 2003 zaostal o 5,4 percentuálneho bodu za rastom produktivity práce v stálych cenách. V Maďarsku bez problémov začiatkom roka 2001 zvýšili minimálnu mzdu naraz o 96 percent a nič vážne sa nestalo a v roku 2003 tam medziročne vzrástli mzdy nominálne dokonca o 15 percent, hoci index spotrebiteľských cien dosiahol len 5,3 percenta. Bolo by vhodné, aby sa v tripartite začalo seriózne diskutovať o regulácii mzdovej politiky na Slovensku, tak ako je to zvykom v niektorých vyspelých krajinách, kde sa na to uzatvárajú rôzne typy tripartitných a bipartitných dohôd.

Prihovárate sa teda za jednotnú minimálnu mzdu stanovenú rovnako pre všetkých?
- Ak by sa mala minimálna mzda diferencovať, tak by som to pripúšťala azda skôr podľa veľkosti firiem, pretože v rovnakých odvetviach a regiónoch máme veľké i malé firmy a problémom sú spravidla minimálne mzdy v malých firmách a u živnostníkov. Možno by sa dočasne, kým má Slovensko vysokú regionálnu nezamestnanosť, mohla po dohode sociálnych partnerov znížiť minimálna mzda v malých firmách do 10 pracovníkov bez ohľadu na región. Ale mohli by sme uvažovať aj o ďalších typoch diferenciácie, napríklad odlišnej minimálnej mzde pre nekvalifikovaných zamestnancov. Žiadny mechanizmus minimálnej mzdy by sa nemal stanoviť natrvalo. Je dôležité, aby sme však účinky zmeny mechanizmu monitorovali a v odôvodnených prípadoch pristúpili k jeho revízii. Na škodu veci v súčasnosti nemáme relevantné prieskumy o tom, akú minimálnu mzdu by táto ekonomika ešte zniesla. Nemáme dokonca ani presnú štatistiku o výskyte minimálnych miezd u nás, respektíve hodnoverný výskum, či je lepší mechanizmus jednotnej minimálnej mzdy, alebo by sa mala diferencovať podľa odvetví, regiónov, profesií, veku zamestnancov, obratu firmy a podobne, alebo do akej miery je pravdou alebo iba mýtom, že má negatívny vplyv na zamestnanosť.

Zamestnávatelia dokonca navrhujú zrušenie inštitútu minimálnej mzdy.
- To nie je zlučiteľné so situáciou v kolektívnom vyjednávaní, sociálnou ochranou a najmä s medzinárodnými záväzkami Slovenska. V súčasnosti ani nie je trendom v EÚ ustupovať od celoštátne ustanovenej minimálnej mzdy. Aj také liberálne krajiny, ako je Veľká Británia a Írsko pristúpili od roku 2000 k zákonnému určovaniu celoštátnej minimálnej mzdy. V Európe je trend zvyšovať počet krajín, ktoré majú centrálne zavedenú minimálnu mzdu. Aj nemecké odbory ju chcú dosiahnuť ako preventívne opatrenie proti rastu pracovnej chudoby, pretože existujú firmy, ktoré nie sú regulované žiadnymi minimálnymi mzdami. Podobné hlasy, aby minimálna mzda bola ustanovená centrálne, sa ozývajú v Rakúsku. Hovorí sa o 1 000 euro pre každého zamestnanca pracujúceho na plný úväzok. Zrušiť u nás by ju nebolo vhodné aj preto, lebo niektoré firmy by to mohli na nevyváženom trhu práce proti zamestnancom zneužívať.