Vyrubenie dane
V daňovom priznaní na rok 2003 priznal daňovník stavbu ako podnikateľský objekt, v ktorom uviedol, že prízemie stavby slúži na podnikateľskú činnosť ako obchodné prevádzky a prvé poschodie slúži na bývanie. Správca dane na rok 2003 vyrubil daň zo stavieb základnou ročnou sadzbou dane zo stavieb 10 Sk/m2 určenou podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. Na rok 2004 podal daňovník nové priznanie k dani, v ktorého prílohe uviedol, že v uvádzanej stavbe je podlahová plocha na bývanie 193 m2 a podlahová plocha na podnikanie je 188 m2, preto stavbu priznal ako rodinný dom. Súčasne požiadal aj o vrátenie preplatku na dani za roky 2003. Ak má správca dane postupovať?
-- Zákonom č. 237/2000 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, bolo upravené členenie stavieb v súlade s Opatrením Štatistického úradu (ŠÚ) SR č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb a v súlade s STN 73 4301 Budovy na bývanie. Podľa Opatrenia ŠÚ SR sa stavby klasifikujú podľa účelu ich hlavného využitia, ktoré sa určuje percentuálnym podielom účelu využitia úžitkovej (podlahovej) plochy stavby. Podľa Opatrenia ŠÚ SR celková úžitková plocha stavby je plocha, ktorá je určená na používanie bez ohľadu na jej umiestnenie v stavbe. V týchto intenciách aj stavebný zákon v § 43b ods. 1 upravuje, že bytové budovy (medzi ktoré patria aj rodinné domy) sú stavby, ktorých najmenej polovica ich podlahovej plochy je určená na bývanie. Podľa § 43c ods. 2 stavebného zákona, ak sú budovy určené na rôzne účely (napr. bytové a nebytové), rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy. Podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie, bod 2.14 podlahová (úžitková) plocha bytu je súčet plôch obytných miestností a miestností príslušenstva bytu bez plochy balkónov, loggií a terás. Podľa bodu 2.12 cit. STN medzi príslušenstvo bytu patria vedľajšie miestnosti, ktoré plnia funkcie komunikačné, hospodárske alebo slúžia na osobnú hygienu. Ide aj o miestnosti nachádzajúce sa pod úrovňou terénu (napr. chodba so schodiskom, práčovňa, sušiareň a sklad), ktoré plnia funkciu príslušenstva bytu a ich podlahová plocha sa započítava do podlahovej (úžitkovej) plochy bytu. To sa týka aj uvádzanej stavby. Využívanie podlahovej plochy stavby má správca dane zistiť miestnym zisťovaním, pri ktorom postupuje podľa § 14 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Ak z výpisu listu vlastníctva vyplýva, že stavba vo vlastníctve fyzickej osoby slúžiacej na podnikateľskú činnosť a na bývanie, je rodinným domom, čo zrejme aj stavebný úrad určil v kolaudačnom rozhodnutí ako hlavný účel užívania stavby (podlahová plocha na bývanie je 193 m2 a na podnikanie 188 m2), ako aj zo zápisnice o miestnom zisťovaní, potom sa stavba nemala zdaňovať ako podnikateľský objekt, ale ako stavba na bývanie. Stavba na bývanie, v ktorej časti sa podniká, sa zdaňuje ročnou sadzbou dane zo stavieb 1 Sk/m2 určenou v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 317/1992 Zb. a už vypočítaná daň podľa § 10 a § 11 sa zvýši najviac o 10 Sk za každý m2 podlahovej plochy, ktorá sa využíva na podnikateľskú činnosť, inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom (§ 11 ods. 5 zákona č. 317/1992 Zb.). Ak podlahová plocha na bývanie prevažovala v stavbe aj v roku 2003, stavba sa mala zdaňovať uvedeným spôsobom a žiadosť daňovníka o vrátenie preplatku na dani za rok 2003 je oprávnená. Pri vrátení preplatku postupuje správca dane podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Oslobodenie bytu od dane z bytov
U niektorých živnostníkov vykonávajúcich podnikateľskú a zárobkovú činnosť v oblasti reklamnej činnosti, poradenskej činnosti a pod., sa adresa trvalého bydliska zhoduje s adresou uvedenou v živnostenskom oprávnení ako miesto podnikania. Vo viacerých prípadoch ide o byt vo vlastníctve živnostníka, ktorý je podľa ustanovenia § 11c zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností na päť rokov oslobodený od dane z bytov. Podľa tohto ustanovenia je byt od dane oslobodený vtedy, ak sa nevyužíva na podnikanie, inú zárobkovú činnosť, prípadne na prenájom. Živnostníci, ktorí vykonávajú živnosť v oblasti reklamnej činnosti, poradenskej činnosti a pod. správcom dane tvrdia, že miesto podnikania je len ich kontaktná adresa a svoju činnosť napr. pri poradenskej činnosti vykonávajú u jednotlivých klientov. Má správca dane za takéto byty vyrubiť daň z bytov alebo sú byty od dane oslobodené?
-- Podmienkou oslobodenia bytu od dane z bytov je, že sa byt de facto nevyužíva na podnikanie, zárobkovú činnosť či prenájom. Skutočnosť, akou je adresa podnikajúcej fyzickej osoby či právnickej osoby, nie je z tohto hľadiska významná. Naďalej platí, že vykonávanie podnikateľskej činnosti v byte, ktorý je podľa ustanovenia § 11c zákona č. 317/1992 Zb. oslobodený od dane, je správca dane oprávnený zistiť miestnym zisťovaním podľa § 14 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Ak správca dane zistí, že oslobodený byt sa na podnikateľskú činnosť skutočne využíva, nárok na oslobodenie od dane z bytov v príslušnom zdaňovacom období nevzniká. Takýto byt sa zdaňuje daňou z bytov a už vypočítaná daň z bytov sa zvyšuje o najviac 10 Sk za každý m2 podlahovej plochy bytu využívanej na podnikateľskú činnosť.

Zdaňovanie stavebného pozemku
V katastrálnych územiach niektorých obcí vznikajú priemyselné zóny, v ktorých zahraniční investori kupujú pozemky za účelom výstavby podnikateľských objektov, ktoré majú rozsiahle výmery. V stavebných povoleniach na výstavbu podnikateľských objektov sú uvedené parcely, ktorých výmera v niektorých prípadoch predstavuje aj viac ako 10 hektárov. Tieto veľké výmery pozemkov sú vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Pozemky na výstavbu podnikateľských stavieb boli predávané za cenu stavebných pozemkov, avšak ich zdaňovanie z hľadiska výnosu dane z nehnuteľností nie je úmerne cene (hodnote) týchto pozemkov napriek tomu, že sadzba dane z pozemkov za stavebné pozemky môže byť po zvýšení správcom dane aj 2 Sk/m2. Mohol správca dane nahradiť výpad dane z nehnuteľností v priemyselnej zóne tak, že vo všeobecne záväznom nariadení obce určil pre túto zónu osobitné sadzby dane?
-- Zdaňovanie stavebného pozemku upravuje § 3 ods. 2 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností a § 2 ods. 2 vyhlášky Ministerstva financií SR č. 58/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o dani z nehnuteľností, podľa ktorých stavebným pozemkom je pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu. Stavebným pozemkom je celá výmera tých parciel, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v stavebnom povolení, a nie výmera pozemku, ktorá bola vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, stavebný pozemok musí svojimi vlastnosťami, predovšetkým polohou, tvarom, veľkosťou a základnými pomermi umožňovať uskutočňovanie navrhovanej stavby a jej bezpečné užívanie. Aj prístupové komunikácie, spevnené a manipulačné plochy slúžiace výlučne na užívanie stavby, musia byť umiestnené na stavebnom pozemku. Zdaňovanie priemyselných parkov osobitnými sadzbami nie je v zákone č. 317/1992 Zb. riešené. I keď správca dane je zákonom o dani z nehnuteľností splnomocnený na úpravu sadzieb dane z pozemkov, stavieb a bytov, ich zvýšenie nesmie byť väčšie ako je upravené v § 6 ods. 3, § 11 ods. 6 a § 11e ods. 5 zákona č. 317/1992 Zb., napriek tomu, že sa to týka priemyselnej zóny. Keďže podľa ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, nariadenia obce nesmú odporovať ústave ani žiadnemu zákonu, ani vo všeobecne záväznom nariadení obce o dani z nehnuteľností nemôže správca dane určiť osobitné sadzby na zdaňovanie nehnuteľností. Týka sa to aj zdaňovania nehnuteľností v priemyselnej zóne, i keď obec tvrdí, že výnos zo zdaňovania nehnuteľnosti v týchto lokalitách by mal byť vyšší.