Sú to mladí ľudia narodení po roku 1980. V zamestnaní požadujú slobodu, flexibilný pracovný čas, orientujú sa na výkon a menia podobu klasického zamestnanca. Posledné prieskumy ukazujú, že klasický model zamestnanca sa nástupom novej generácie Y mení. A to najmä tým, že klesá ich ochota pracovať. Teda najmä u mladých ľudí do 35 rokov, ktorí svoju prácu často hodnotia ako nepríjemnú. Poukázal na to prieskum spoločnosti Engage Hill a odpovede viac ako 6 500 zamestnancov.

Toto robiť nebudeme. Nie sme stroje

To, čo pred krízou v roku 2008 robili dvaja zamestnanci, musí dnes zvládnuť jeden. A tak sa stáva pravidlom tvrdenie, že väčšina ľudí nestíha svoju prácu počas klasických 40-tich hodín týždeňne.  Neustále pribúdajú nové pravidlá a administratíva, naopak odpadáva kreativita a potešenie z práce. „Pri dlhšie trvajúcom tlaku už nie je možné robiť prácu s radosťou a tešiť sa z nej. Ľudia sa cítia skôr ako stroje na zarábanie peňazí, nie ako kreatívni pracovníci s vlastnou pridanou hodnotou,“ tvrdí Filip Brodan, riaditeľ spoločnosti Engage Hill. Preto mladšia generácia začína rebelovať. Mladým vadia nadčasy, chcú si radšej užívať voľný čas a požadujú hodnotenie na základe výsledkov, nie hodín, ktoré strávili v zamestnaní.

Práca a život musia byť vyvážené

Zamestnanci pod 35 rokov si oveľa viac strážia tzv. „work-life balance“ a neskrývajú to. Ak odpracujú viac, ako majú uvedené v pracovnej zmluve, ihneď požadujú odmeny či náhradné voľno. Dokonca aj na prijímacích pohovoroch sa nehanbia priznať, že všetok svoj osobný život neplánujú zasvätiť iba práci. „Otvorene hovoria, že si chcú udržať svoje koníčky, vzťahy a kamarátov. Staršia generácia je prekvapená, a pýta sa, kde neskúsení absolventi už pri prvom pohovore berú takú drzosť. Ich zmena postojov k nadčasom a work-life balance je však dôležitým signálom pre celú spoločnosť,“ vysvetľuje Egita Renovica, personálna riaditeľka spoločnosti Engage Hill. 

Ale čo, ty už odchádzaš?

Naopak generácia X, teda zamestnanci narodení pred rokokom 1980, si na každodenné nadčasy zvykli. Špeciálne to platí pre mužov, ako ukázal prieskum. Nielen, že nevyžadujú príplatky alebo náhradné voľno, oni to dokonca už ako „prácu nadčas“ ani nevnímajú. Pravidlom je to napríklad vo veľkých nadnárodných spoločnostiach, kde len ťažko nájdeme manažéra, ktorý pracuje „iba“ 40 hodín týždenne. Kultúru samozrejmosti nadčasov pritom vytvára nielen šéf, ale aj kolegovia, ktorí dlhšiu pracovnú dobu automaticky očakávajú. Významné pohľady na hodinky vo chvíli, keď ide niekto „už“ po ôsmich hodinách práce domov, nie sú výnimočné. Odchod sprevádzaný „doťahovaním“:  „Ale čo, ty už odchádzaš, máš pol dňa dovolenky?“ vyvoláva v zamestnancoch pocit viny a potrebu nadrábať si prácu po večeroch, alebo hneď od skorého rána nasledujúci deň.

Aká je Generácia Y

Najlákavejšie sú pre ňu medzinárodné korporácie. Existuje v nich možnosť pracovať na projektoch, jazdiť na zahraničné služobné cesty, zúčastňovať sa školení a využívať flexibilné formy zamestnania. Očakáva, že firma, v ktorej budú pracovať, bude fungovať na „sieti“, rovnako je pre nich dôležitá atmosféra v zamestnaní. Zároveň počítajú s individuálnym prístupom k ich rozvoju. Podľa štúdie nadácie BPW bude generácia Y v roku 2025 tvoriť zhruba 75 percent svetovej pracovnej sily. Odborníci zdôrazňujú, že firmy musia zmeniť systém riadenia, aby boli pripravené na prijatie týchto mladých, nadaných a náročných zamestnancov, nakoľko sa ich už nedá ignorovať. Oni totiž nežijú aby pracovali, ale pracujú aby žili a realizovali svoje záujmy.

Zdroje: Hays, idnes.cz