Obchodníci nás po Vianociach ohurujú 30-, 40-, či dokonca 70-percentnými zľavami. Mnohí ľudia si na výpredaje zvykli. Čakajú na ne, a preto darčeky pred sviatkami nekupili, ale spoliehajú sa na povianočné výpredaje, teda výhodnejšie ceny. 

V mnohých prípadoch to tak naozaj funguje. No akciové ceny nie vždy spĺňajú predstavu o výhodnom nákupe. Nie sú „akciou“ pre zákazníkov, ale pre samotných obchodníkov, ktorí sa snažia ľudí oklamať, manipulovať s nimi. K tomu im paradoxne, pomohol aj Najvyšší súd SR.
Jedným zo svojich, síce už starších rozhodnutí, ktoré je vhodné teraz pripomenúť, nabúral niekoľkoročnú prax Slovenskej obchodnej inšpekcie a nahral nečestným predajcom. Na úkor a škodu spotrebiteľov, ktorí si to nie vždy uvedomia a myslia si, že každá akciová cena je nižšia ako predchádzajúca. To, samozrejme, nemusí byť pravda.  

Ak ste si vyhliadli nejaký tovar a čakáte na zľavu, z akej ceny by ste ju mali dostať? Z ceny, ktorá platila tesne pred zľavou? Alebo pripúšťate, že akciová zľava môže byť odvodená aj z ceny spred niekoľkých rokov, kedy bol výrobok podstatne drahší ako je teraz? Uvažovali ste niekedy o tom? 

Z logiky veci vyplýva, že východiskovou cenou pre zľavu by mala byť cena, za ktorú sa tovar predával tesne pred akciou. Tak by to malo byť preto, aby zákazník mohol posúdiť výhodnosť kúpy po zľave. To je totiž to podstatné, čo ovplyvní jeho rozhodnutie výrobok dať do nákupného košíka. Právna prax Slovenskej obchodnej inšpekcie preto celkom logicky považuje pôvodnú cenu za cenu, ktorá platila bezprostredne pred vyhlásením akcie na daný tovar. 

Najvyšší súd však prišiel s iným vysvetlením. Pripomína, že právna úprava ochrany spotrebiteľa na Slovensku nehovorí o tom, vo vzťahu ku ktorej cene musia obchodníci zľavu uvádzať. Či vo vzťahu k bezprostredne predchádzajúcej cene pred akciovou, alebo k inej, ktorá platila pred rokom, či dvomi a bola výrazne vyššia. Obchodníkom tak súd vlastne povedal, že zľavy môžu vypočítať z ktorejkoľvek ceny, ktorú majú uvedenú v cenovej evidencii daného výrobku. A tak tovar „v akcii“ môže byť v skutočnosti drahší ako bol pred ňou. Je absurdné, že Najvyšší súd takúto prax nepovažuje za klamanie spotrebiteľa a uvádzanie nepravdivých údajov o nákupných podmienkach. 

Obchodníci tak môžu legálne, s požehnaním štátu klamať svojich zákazníkov. Lebo parlament, ktorý legislatívu na ochranu spotrebiteľa mení pomerne často, doteraz zabudol povedať, z ktorej ceny sa má určiť akciová cena, teda zľava. Štát sa na túto prax len prizerá. V rozpore s logikou a dobrými mravmi. 

Ilustračná snímka: archív HN