Niektorí ekonómovia, medzi nimi aj šéfovia bánk Federálneho rezervného systému (Fed), navrhujú, aby sa jeho menová politika orientovala podľa tzv. inflačného cieľa. Teda chcú, aby Fed zvažoval zníženie alebo zvýšenie úrokov vždy, keď sa rast cenovej hladiny dostane mimo stanovených (odhlasovaných) limitov. Podľa nich by to na trhu umožnilo presnejšie predpovedať kroky centrálnej banky a zároveň prispelo k cenovej stabilite. Fed v USA plní funkciu centrálnej banky, a nie všetci prezidenti federálnych bánk sú členmi jeho bankovej rady, resp. Federálnej komisie pre operácie na voľnom trhu (FOMC), ktorá rozhoduje o kľúčovej úrokovej sadzbe v USA.
Za posledných 25 rokov Fed akoby riadil ekonomiku podľa konsenzuálneho pravidla nízka inflácia -- dobrá inflácia. Zhruba rok pred vypršaním 14-ročného pôsobenia Alana Greenspana na poste guvernéra Federálneho rezervného systému sa ho niektorí kolegovia snažia primať k tomu, aby Fed verejne oznamoval inflačný cieľ, na základe ktorého robí alebo plánuje rozhodnutia v menovej politike. Greenspanovi sa tento nápad údajne nepáči. Ako informovali noviny Philadelphia Inquirer, prezident Federálnej banky vo Filadelfii
Anthony M. Santomero spolu s viacerými kolegami presadzujú myšlienku stanoviť cieľové inflačné pásmo, aby investori, podnikatelia a spotrebitelia dokázali odhadnúť správanie centrálnej banky podľa zrýchľujúceho alebo spomaľujúceho sa tempa ekonomiky. Majú však dosť oponentov aj mimo Greenspanovej kancelárie. Sociálne orientovaní liberáli už dnes kritizujú centrálnu banku, pretože podľa nich venujú príliš veľkú pozornosť miere inflácie na úkor sledovania tempa rastu zamestnanosti. Konzervatívci z pôdy Fedu zasa nechcú byť otrokmi pevne stanovených čísel, ktorými by sa stali v prípade verejnej proklamácie inflačného cieľa. V interview Santomero navrhol, aby Fed za cieľovú označil infláciu v pásme od 1 do 3 %, kde sa prevažne nachádzala od začiatku 90. rokov minulého storočia. Kroky Fedu by pritom neboli závislé od indexu spotrebiteľských cien (CPI), ktorý je tradičným meradlom celkovej miery inflácie, ale od odhadu ministerstva obchodu, očisteného od príliš volatilných cien energií a potravín. Zároveň vylúčil možnosť, že by sa cieľové pásmo vzťahovalo aj na infláciu na finančných trhoch, ktoré sú čoraz väčšou mierou ovládané špekulatívnym kapitálom.
Ben S. Bernanke, guvernér Fedu, ktorý v minulosti kritizoval Greenspanovu mlčanlivosť pri presnom pomenúvaní ukazovateľov, ktoré rozhodovali o konkrétnych krokoch Fed, na rozdiel od Santomera preferuje iba stanovenie inflačného stropu, nie inflačného pásma. Na druhú stranu, proti ich argumentom stojí napríklad výskum Claudia Boria a Williama Whitea z bazilejskej Banky pre medzinárodné zúčtovanie (tzv. banky bánk). Preukázal, že v minulosti cielenie na infláciu neprinieslo žiadne komparatívne výhody oproti zmiešaným modelom, ktoré sa sústredili napríklad aj na zvyšovanie zamestnanosti, uviedli noviny Philadelphia Inquirer.
Oficiálne cieľové inflačné pásmo uplatňujú vo svojej menovej politike napríklad centrálne banky vo Veľkej Británii, v Kanade, vo Švédsku a na Novom Zélande. Európska centrálna banka sa orientuje podľa inflačného stropu na úrovni 2 %.