LSD-25 je najrozšírenejším psychedelikom a zároveň jedným z najsilnejších halucinogénov vôbec. Medzi vyznávačmi novej reality prirodzene vynikajú umelci. Napokon, práve postavy ako spisovateľ Ken Kesey či básnik Allen Ginsberg sa o propagáciu psychedelika výrazne pričinili.
Bez zábran
Prvýkrát syntetizoval LSD švajčiarsky farmakológ Albert Hofmann z firmy Sandoz. Jeho magické účinky však objavil až o pár rokov neskôr, keď sa mu nepatrné množstvo drogy dostalo do úst. Prvý trip v histórii začal počas Hofmannovej cesty domov na bicykli. Zázračné halucinácie si ešte raz zopakoval a v roku 1947 vydal oficiálnu správu o povahe látky. Začali sa masové psychiatrické pokusy na schizofrenikoch a inak duševne chorých pacientoch, ktoré často prinášali uspokojivé výsledky.
Aktivitu LSD možno vysvetliť ako odstraňovanie zábran. A búranie zábran -- to bola pre generáciu 60. rokov hotová výzva. Rovnako ako pre tie ďalšie.
Noví mesiáši
Ken Kesey, na ktorom bolo LSD testované v rámci výskumu, sa po neočakávanom zážitku s drogou "obrátil". S partiou zvanou Merry Pranksters putoval po Amerike v pomaľovanom autobuse a organizoval psychotropné seansy, ako to v knihe Kyselinový test sprítomňuje Tom Wolfe. Allen Ginsberg sa stretával so samotným guru celej generácie -- nekonvenčným psychiatrom Timothym Learym.
Ten, potom čo v Mexiku osobne vyskúšal psylocybin a zažil "mystické osvietenie", viedol na Harvarde projekt psychedelického bádania. V rámci neho "skúmal" aj Ginsberga. Richard Davenport-Hines opisuje jeden z pokusov v knihe Honba za zapomněním. Světové dějiny narkotik (1500 -- 2000). "Ginsberg chodil po Learyho byte, na sebe nič, len neodmysliteľné tučné okuliare, a v jednej chvíli vyhlásil: Som Mesiáš. Prišiel som svetu zvestovať lásku. Vyjdeme do ulíc a budeme ľudí učiť, ako sa prestať nenávidieť." Chcel vtedy telefonovať Chruščovovi a Kennedymu, ale nakoniec si vystačil s Kerouacom.
"Lucy in the Sky..."
LSD malo zmeniť svet, prehodnotiť falošné vnímanie sveta. Filozofia psychedelickej kultúry vychádzala z textov Aldousa Huxleyho, Williama Blakea, ale aj z Tibetskej knihy mŕtvych. LSD presiaklo do všetkých štrbín. Poznačilo hudbu, literatúru, výtvarné umenie. Bez LSD by nikdy nevznikol kozmický rock Pink Floyd ani zvuk kapiel ako Grateful Dead či Byrds. Beatles by nevysvetľovali, čo znamená Lucy in the Sky with Diamonds, The Doors by netušili, čo sa skrýva za zatvorenými dverami...
Po tom, čo predviedli obyčajné pavúky, ktoré po dávke LSD utkali siete nevídaných tvarov, si výlet nemohli nechať ujsť ani výtvarníci, akým bol povedzme Jean Michel Basquiat. Zákutia duše sú zvyčajne vangoghovsky farebné... Nemalú zásluhu na šírení tabletky poznania mali prívrženci hnutia hippies. Svet sa ocitol na veľkej halucinogénnej vlne. Čo sa čoskoro prestalo páčiť zákonodarcom.
Ohlúpnutý guru
Davenport-Hines tvrdí, že úrady riziká spojené s užívaním LSD zveličovali -- z tisíc zdrogovaných sa v skutočnosti zosypalo "iba" sedem. Aj sami "účastníci duchovných zájazdov" ich však s časovým odstupom hodnotili skepticky. "Pozoruhodné, ako som sa od roku 1948 do roku 1963 ohlupoval. Taký dlhý čas -- pätnásť rokov, a ja som sa celý ten čas venoval len jedinej myšlienke," vyhlásil Allen Ginsberg. William S. Burroughs označil drogu za extrémne nebezpečnú.
Sám objaviteľ Hofmann v diele Moje nepodarené dieťa pripúšťa, že LSD sa mnohým vymklo z rúk, hoci s jeho postavením mimo zákona nesúhlasil. Rovnako sa s tým nezmieril Timothy Leary. Práve on však na konci minulého storočia oznámil svetu, že počítač je pre 90. roky to isté, čo bolo LSD pre roky šesťdesiate. "Nikdy predtým nemal človek také možnosti. Možnože hlavným zmyslom človeka v nasledujúcom tisícročí bude naučiť sa vyjadriť, komunikovať a mať účasť na prežívaní zázrakov mozgu pomocou elektronických zariadení. Kybéria je tu. Sme obojživelníky budúcnosti. Dajme sa do práce."
Záhada na tri písmená
Diethylamid kyseliny lysergovej alebo tiež LSD-25, v reči dílerov známy aj pod názvom trip, acid, kyselina, papier, známka, vitamín A, heavenly blue či wedding bells. Odborná definícia hovorí, že LSD v ľudskom tele pôsobí na hladinu serotonínu. Serotonínové receptory ovplyvňujú riadenie vnímania, spánku, pozornosti a nálady.