Martin Krekáč, vedúci partner a spoluzakladateľ poradenskej skupiny AJG - Amrop Jenewein Group, personálne a kapitálovo prepojených poradenských spoločností, ktoré spadajú pod najväčšiu globálnu sieť Executive Search spoločností The Amrop Hever Group - TAHG. Od jej vytvorenia v roku 2000 je spolupredsedom rady partnerov (Group Chairman) so zodpovednosťou za domáce operácie poradenskej skupiny a zároveň vedúcim partnerom pre oblasť vládnych služieb a verejného sektora. M. Krekáč je prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska a pôsobí v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore v Bruseli.
V minulom roku ho vymenovali za člena
slovenskej poroty prestížnej súťaže Woman of the Year 2006 Awards. Vyhlasovateľom a organizátorom súťaže je Bratislava Leaders Magazine, ktorého redakcia ešte do konca januára 2007 prijíma nominácie úspešných žien v piatich kategóriách: Manažment & podnikanie, Verejný sektor, Umenie & kultúra, Médiá & komunikácia a Šport. Vybranými kandidátkami by mali byť predovšetkým ženy, ktoré dokázali skĺbiť profesionálny úspech s osobným životom. Podľa Martina Krekáča je cieľom ich nájsť, zviditeľniť a predstaviť ich spoločnosti ako inšpiráciu či vzor hodný nasledovania. Úvodný ročník tejto na Slovensku novej súťaže vyvrcholí symbolicky večer ôsmeho marca.

Platí pre Slovensko konštatovanie, že ženy a vrcholný biznis sa u nás ťažko znášajú?
-- Nemyslím. Roky sa pohybujem v širokom spektre ľudí a ešte som sa nestretol s tým, že by žena, ak preukáže záujem budovať kariéru, podporený vhodnými schopnosťami, neuspela preto, že je žena. V niektorých oblastiach skôr naopak. Ak sa dnes na politickej scéne objaví žena s ambíciou a kvalitou, strany po nej okamžite siahnu. To isté platí v biznise. Poznám desiatky, stovky topmanažérok úspešných spoločností. Poznám veľmi veľa žien, ktoré ako sivé eminencie stoja v pozadí veľkých organizácií. Ak by sme predsa len hovorili o bariérach, ich pôvod vnímam skôr v historicky a regionálne ovplyvnenom hodnotovom rebríčku a rodových stereotypoch. Tie ovplyvňujú, že pre slovenské ženy je dôležité vychovávať deti a starať sa o rodinu.

Sú ženy za posledné roky viditeľnejšie na špičkových pozíciách?
-- Z môjho pohľadu neprišlo k výrazným zmenám.

Malo na ich výber medzi manažérske špičky vplyv naše prijatie do únie?
-- Mnohé vyspelé krajiny prijali zákony, ktoré bránia rodovej diskriminácii. V tejto súvislosti sa často spomínajú kvóty. Nie som ich zástancom. Ak je nejaké povolanie, spojené s určitým typom zodpovednosti, viac vhodné pre ženu, treba ju uprednostniť. Ak je však kritériom prejavenie najlepších schopností, neuznávam ženské kvóty. Malo by to fungovať prirodzene. Ak sa bude takáto ideológia pestovať v bežnom živote, pri výchove detí a podobne, nebude potrebné neprirodzené uprednostňovanie žien. Pri kvótach napríklad hrozí, že sa na vyššiu úroveň dostanú menej kvalitní ľudia, pretože sa pri výbere nesiahlo do prirodzenej skupiny. Iné je, ak niekomu v uplatnení bráni zdravotné postihnutie a je tiež dôležité, aby spoločnosť pomáhala ženám, ktoré si chcú splniť materské poslanie. Spoločnosť je najvyspelejšia, ak uznáva čo najväčší počet neformálnych pravidiel. So vstupom do EÚ však v otázke rovnosti šancí vnímam významný nárast podporných aktivít -- kampane, výskumy či zriaďovanie a podpora rôznych inštitúcií a projektov. Zviditeľňujú úspešné ženy, ale vytvárajú priestor aj pre také ženy, ktoré pred kariérou uprednostňujú úspech rodiny.

Cítiť v "lovení mozgov" na Slovensku a vo svete rozdiel v tom, že u nás vládne väčšia predpojatosť voči šéfujúcim ženám?
-- Nespomínam si na prípad, že by som na nejaké voľné miesto vytypoval niektorú ženu ako najvhodnejšiu spomedzi žien. Pre mňa sú ženy a muži rovnocennou množinou kandidátov. Vždy som hodnotil vhodnosť, schopnosť, zručnosť, úspešnosť, osobnosť..., čo platí nielen v podnikaní, ale aj v politike či spoločenskom živote. Dokonca si myslím, že ak sa žena s mužom dobrovoľne stretnú v ringu hocijakého typu, dávať žene privilégiá pre to, že je žena, môže byť z jej pohľadu ponižujúce. Jestvujú typy pozícií, kde sa pre určité, avšak nikdy nie profesionálne schopnosti a vlastnosti prirodzene uplatňujú ženy a v iných typoch skôr muži. Hoci podľa štatistík je v EÚ, napriek vyššej priemernej vzdelanosti, podiel žien medzi manažérmi len 32 percent, nemyslím si, že preto, že im spoločnosť vytvára umelé prekážky a sklené stropy.

Je rozdiel medzi ženami "zo sveta" a Slovenkami -- sú tie prvé pripravenejšie a dravšie, a tým vhodnejšie na vedúce pozície?
-- Vo všeobecnosti určite nie sú "pripravenejšie" či "dravšie". Možno mali vďaka odlišnému vývoju v západnej a vo východnej časti Európy lepšie podmienky na kariéru. Mnohí napríklad obdivujú severské krajiny, ktoré prijali opatrenia a majú najvyššie podiely žien vo vedúcich pozíciách. Dosiahli tým veľa pozitívneho. Ale napríklad švédsky model je dnes výnimočný aj v tom, že tam celkom nefungujú rodiny a manželské zväzky. A úspech sa najmä v prípade žien často meria na základe schopnosti zladiť profesionálny a osobný život. Z tohto hľadiska to majú ženy, pre ktoré je na prvom mieste rodina a deti, ťažšie ako muži, ktorých spoločnosť väčšinou hodnotí len podľa pracovného úspechu.