Bob Dylan hovorieva, že debatovať s Bonom je ako ísť rýchlovlakom. Francúzskemu novinárovi Mishkovi Assaysovi sa z rozhovorov prepísaných v knihe Bono o Bonovi musela zakrútiť hlava. Nielen z tém, ku ktorým sa dostali, ale aj z Bonových odpovedí.
Bono a bestseller
Drsné prostredie Dublinu, smrť matky, ktorá skolabovala na otcovom pohrebe a viac sa neprebrala, šialenstvo okolo albumu The Yoshua Tree, ako aj podávanie si kľučky u najmocnejších ľudí sveta. Silný príbeh o silnom človeku. To je to, čo spravilo z knihy Bono o Bonovi (Portál) bestseller nielen v USA a vo Veľkej Británii, ale aj v iných krajinách sveta. Nejde pritom o povrchné debaty či lacné klebety o najmocnejších, najslávnejších a najbohatších.
Naopak, extroverta a egocentrika Bona predstavuje v úplne novej polohe - cez triezve zamyslenia či až filozofické debaty o skupine, Bonových vzoroch od Martina Luthera Kinga po Bobbyho Kennedyho, svetových dejinách, viere či základných otázkach dobra a zla.
Bono ako celebrita
Kniha rozhovorov vznikala počas niekoľkých rokov. Francúzsky novinár pozná Bona takmer od vzniku slávnej kapely v roku 1980 a sporadicky sa s ním stretáva ďalších dvadsať rokov. Raz na koncerte U2, inokedy na francúzskej riviére, kde má Bono dom. Napriek tomu si zachováva nadhľad, miestami síce zabehne do menšieho exhibicionizmu, ale neodpúšťa Bonovi nič. Objímanie sa najskôr s Clintom a hneď nato s Bushom, jeho lásku k nehnuteľnostiam či pozíciu celebrity.
A Bono buď argumentuje, alebo odpovedá humorom jemu vlastným. "Mám rád malých mužov s ušľachtilými myšlienkami," pochlebuje si so smiechom. Aj preto nevidí rozpor medzi tým, aby bol rockovou hviezdou aj kamarátom Tonyho Blaira. "Volám na poplach, to je moja úloha. Zapájam do svojich služieb to, čomu sa hovorí byť celebrita. To je všetko, čo potrebujem." Uvedomuje si však svoju krehkú moc. "Byť celebritou je smiešne, ale je to niečo ako mena, ktorú musíš rýchlo utrácať."
Bono ako muzikant
Mishka Assays sa pýta a Bono odpovedá. O vzťahoch v skupine, o tom, prečo má k bubeníkovi Larrymu Mullenovi najbližšie, ako nevedel na začiatku spievať, o najelektrizujúcejších momentoch na koncertoch, keď vytiahli z pódia sfanatizovanú fanúšičku a začali ju snímať vlastnou kamerou. Vysvetľuje, ako ich producent Paul McGuinness naučil chodiť v hudobnom biznise. Ako dosiahli nezávislosť síce s menšími tantiémami, ale bez straty vlastníckych práv. "Vždy som obdivoval Princea, bol pre mňa ikonou, ale nechápem, prečo musel predať autorské práva a na čelo si vypáliť pečiatku slave (otrok)." Analyzuje, prečo je čoraz ťažšie udržať skupinu štyroch do smrti zabezpečených hudobníkov pokope... "Čím sme starší, tým je to ťažšie," tvrdí tento 22-násobný víťaz Grammy, ale stále optimisticky verí, že U2 má svoj najlepší album pred sebou.
Spomína svoje najväčšie hudobné vzory ako Bob Dylan či Johny Cash, vyjadruje sa k rozpadu Beatles, ku konzervativizmu Rolling Stones či k zakladateľovi živých koncertov Bruceovi Springsteenovi...
Bono ako aktivista
Fascinujú ho témy, ktoré sa nedajú úplne pochopiť. Najmä sex a Boh. Vysvetľuje svoju monogamiu: "Nie som stvorený pre manželstvo, ale stretol som ženu, ktorú som nemohol nechať ísť," hovorí o svojej manželke Alison, ktorú spoznal ešte na strednej škole. Na úrovni lásky ostáva realista a za základ vzťahu považuje, rovnako ako jeho bývalý priateľ Jean Cocteau, priateľstvo. Rád cituje z Biblie, vedie s novinárom rozsiahle debaty o jeho vôli pomôcť najchudobnejším štátom sveta (niekedy až príliš rozsiahle). Nezastáva dobročinnosť, ale spravodlivosť. Najchudobnejším krajinám sveta nechce pomôcť finančne, ale vytvorením obchodných vzťahov. Úvahy ilustruje farebnými zážitkami. Ako jeho manželka nespoznala Michaila Gorbačova a takmer dostala šok, keď ho s veľkým plyšovým medveďom v náručí uvidela stáť vo dverách, ako musel chodiť za elitou strážiacou "americké prasiatko"...
Bono ako nový Ježiš?
Čítať rozhovor s Bonom nie je jednoduché, ale je to zážitok. Bono je inteligentný, pohotový, živelný, úprimný a provokujúci. Otvorene prezrádza svoju lobistickú taktiku - nakloniť si "cappov di tutti cappi" sveta. Vďaka Assaysovej zvedavosti a zdravej drzosti vystupuje oveľa plastickejšie ako na fotkách s Georgeom W. Bushom. A pozitívnejšie. Či je to len ďalší z jeho premyslených mediálnych ťahov, ako nakoniec získať Nobelovu cenu za mier, ukáže len čas. Jedno je však isté - Bono je najangažovanejším rockerom od čias legendárneho Johna Lennona.