Európska únia musí zintenzívniť reformy, aby sa zvýšila kvalita systémov vzdelávania a odbornej prípravy. To je hlavná úloha v roku 2006, ktorú načrtla Európska rada. Príliš často sa stáva, že súčasné systémy vzdelávania a odbornej prípravy opakujú, alebo dokonca zväčšujú súčasné rozdiely. Demografická situácia, ktorá sa v Európe prejavuje starnúcim obyvateľstvom a migráciou, rýchla zmena charakteru trhu práce, revolúcia v oblasti informačných a komunikačných technológií -- každý z týchto problémov má vplyv na poskytovanie kvalitného vzdelávania všetkým občanom. Ľudia s nízkou kvalifikáciou sú vystavení riziku nezamestnanosti a vylúčenia zo spoločnosti. V roku 2004 bolo nízko kvalifikovaných 75 miliónov občanov Európskej únie (32 percent pracovnej sily), do roku 2010 však vznikne iba 15 percent nových pracovných príležitostí pre ľudí, ktorí majú len základné školské vzdelanie.
Rozdielnosti vo vzdelávaní a odbornej príprave vyžadujú aj obrovské skryté náklady, ktoré sa len zriedkavo vykazujú vo verejných systémoch účtovníctva. V Spojených štátoch sa priemerné hrubé náklady počas celého života 18-ročného človeka, ktorý nemá ukončené stredoškolské vzdelanie, odhadujú na 450-tisíc USD (350 000 eur). Táto suma zahŕňa straty na dani z príjmu, zvýšené nároky na zdravotnú starostlivosť a pomoc zo strany štátu, ako aj náklady spojené so zvýšenou mierou kriminality a trestnej činnosti mladistvých. Keby jedno percento pracujúceho obyvateľstva vo Veľkej Británii malo maturitné vzdelanie namiesto žiadnej kvalifikácie, krajina by tak získala približne 665 miliónov libier ročne vďaka zníženej kriminalite a zvýšenému potenciálu zárobkovej činnosti.
Investície do vzdelávania a odbornej prípravy si vyžadujú čas, aby priniesli svoje ovocie, takže vlády by mali pri rozhodovaní o prioritách výdavkov pamätať na dlhodobé plánovanie na miestnej a celoštátnej úrovni.