Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
06.09.2021, 16:38 Aktualizované dňa 06.09.2021 o 18:47

Zomrel legendárny francúzsky herec Jean-Paul Belmondo

Jean-Paul Belmondo sa dožil veku 88 rokov.

Zomrel legendárny francúzsky herec Jean-Paul Belmondo
Zdroj: Reuters

Vo veku 88 rokov zomrel vo svojom dome v Paríži herec Jean-Paul Belmondo. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na právneho zástupcu velikána francúzskeho filmu, ktorého preslávili snímky Bláznivý Petríček či Muž z Ria.

"Nejaký čas už bol hrozne unavený. Odišiel pokojne," uviedol právnik Michel Godest.

Herec Jean-Paul Belmondo sa stal symbolom francúzskej kinematografie i samotného Francúzska. Hral vo viac než 90 filmoch, pričom od polovice 60. rokov išlo zväčša o titulné úlohy.

Rodený talent

Hrával v dobrodružných či kriminálnych snímkach, vynikal však aj komediálnym talentom.
Jean-Paul Belmondo sa narodil 9. apríla 1933 v Neuilly-sur-Seine, mestečku, ktoré je súčasťou parížskeho predmestia. Jeho otec Paul Belmondo bol sochárom, matka Madeline maliarkou.

Rodičia viedli všetky tri deti k tomu, aby mali vzťah k umeniu a podporili aj Jeana-Paula v rozhodnutí stať sa hercom. Na parížske konzervatórium ho prijali až na tretí pokus. Už ako študent získaval prvé skúsenosti na javisku, no zatiaľ bez väčšieho ohlasu.

Hoci ho divadlo lákalo viac než film, napokon prvý raz zažiaril práve na filmovom plátne. Po niekoľkých epizódnych úlohách mu Jean-Luc Godard ponúkol rolu "antihrdinu" Michela Poiccarda vo svojom filme Na konci s dychom (1960). Belmondo zaujal nenúteným hereckým prejavom a stal sa symbolom nastupujúcej generácie tzv. novej vlny.

Legendárne snímky

Hlavnú úlohu v dobrodružnej snímke Cartouche (1962) mu ponúkol Philippe de Broca, s ktorým následne nakrútil aj trojicu známych komédií Muž z Ria (1964), Muž z Hongkongu (1965) a Muž z Acapulca (1973).

Henri Verneuil ho obsadil do dobrodružnej snímky 100.000 dolárov na slnku (1964), a zahral si aj vo filme ďalšieho predstaviteľa novej vlny Jean-Luca Godarda s názvom Bláznivý Petríček (1965).

Nasledovali snímky Sympatický darebák (Jean Becker, 1966), Zlodej z Paríža (Louis Malle, 1967) a napokon nezabudnuteľná komédia Veľký šéf, ktorú v roku 1969 nakrútil Gérard Oury – Belmondovi v nej boli hereckými partnermi obľúbený komik Bourvil a herci David Niven či Eli Wallach.

Popri jeho typických filmových postavách, kde sa striedal humor s kaskadérskymi kúskami, mu veľký úspech priniesli aj filmy, v ktorých stvárňoval vážne postavy, ako napríklad gangsterský príbeh Borsalino (Jacques Deray, 1970), kde si Belmondo zahral vo dvojici s Alainom Delonom.

Po historickej komédii Manželia z roku II. (Jean-Paul Rappeneau, 1971) predviedol Belmondo svoje komické vlohy v spomínanej paródii Muž z Acapulca (1973) Philippa de Brocu – nenapodobiteľne stvárnil chudobného autora brakovej literatúry, ale aj akčných hrdinov, ktorých si vytváral vo svojich knihách.

Opäť jednu zo svojich vážnych postáv – dôrazného policajného inšpektora s buldočou vytrvalosťou – si zahral v dráme Strach nad mestom (Henri Verneuil, 1975).

Nasledovali snímky Nenapraviteľný (Philippe de Broca, 1975), Telo môjho nepriateľa (Henri Verneuil, 1976), či akčná snímka Lovec hláv (Philippe Labro, 1976).

K ďalším komédiám, v ktorých sa Belmondo predstavil vo vrcholnej kondícii, patrila snímka Zviera (Claude Zidi, 1977) či film Policajt alebo darebák (Georges Lautner, 1979). Divácku obľubu si získala aj komédia Veselá Veľká noc (Georges Lautner, 1984) a Senzi finta (Alexandre Arcady, 1985).

V roku 1998 si opäť s Delonom zahral v kriminálke Polovičná šanca (Patrice Leconte), objavil sa v absurdnej komédii Herci (Bertrand Blier, 2000). Po dlhšom čase sa takisto vrátil k divadlu, kde na prekvapenie divákov uprednostňoval klasické role.

Pocty majstrovi

V roku 2001 utrpel herec počas dovolenky na Korzike mŕtvicu. Vrátil sa však k hereckej práci a ešte v roku 2008 pribudla k jeho filmografii snímka Muž a jeho pes (Francis Huster).

V roku 2011 sa Belmondo zúčastnil na galavečere, ktorý na jeho počesť pripravili organizátori Medzinárodného filmového festivalu v Cannes. Do zbierky ocenení mu v roku 2016 pribudol Zlatý lev za celoživotné dielo. Hercovi cenu odovzdali na 73. medzinárodnom festivale v Benátkach.

V roku 2017 sa rozhodol vydať knihu s názvom Mojich tisíc životov, kde okrem autobiografického portrétu zverejnil fotografie z vlastného archívu. Cenu bratov Lumiérovcov za celoživotné dielo mu udelili vo februári 2018. V deň francúzskeho štátneho sviatku 14. júla 2019 dostal Belmondo najvyššie francúzske štátne vyznamenanie, Rád čestnej légie.

Herec bol dvakrát ženatý a stal sa otcom štyroch detí. Jeden zo synov, herec Paul Belmondo o svojom otcovi nakrútil v roku 2015 dokument s názvom Belmondo o Belmondovi.