„Dávate prednosť rakovine alebo infarktu?“ Ivan Štěpán bol multitvorca a takmer v každom z umeleckých žánrov prekračoval hranice. Objavoval za nimi polia nevídaných možností – a tiež perspektív. Z odstupu, ktorý dokázal vytvoriť, sa zrazu všetko javilo inak.
„Veci desivo vážne sú násobené ukrutne banálnymi,“ písala o jeho tvorbe v druhej polovici 60. rokov kunsthistorička Iva Mojžišová, narážajúc aj na Štěpánovu otázku z úvodu textu. „Jeho humor nie je šteklivo strašidelný, ba nie je ani smiešny. Štěpán je z tých, čo sa neusmievajú, čo robia humor s plechovým ksichtom ako Buster Keaton. Uvádza do pohybu myšlienky vypreparovanými myšlienkami, absurditou neúprosného rešpektovania zákonov logiky, máličko vyšinutým konštatovaním, proti ktorému niet odvolania.“ Ako v prípade kratučkej tyčky na vyleštenom sochárskom sokli – objektu nazvanom „Kovová tyč pôvodne dlhá meter dvadsať“.
Absurdita v jeho dielach však často slúžila aj ako memento mori. K úvahám o smrti mal Ivan Štěpán blízko možno aj preto, že od narodenia žil s vážnou srdcovou poruchou. „Medzipredsieňový defekt – v podstate mal v srdci dieru. Miešala sa mu okysličená krv s neokysličenou. To bol jeden totálny prúser,“ hovorí žena jeho života – Zlatica Štěpánová-Bollová.
S nadaním v krvi
Svojrázny talent od detstva. Už ako štvorročný Ivan Štěpán vytvoril nielen nápaditý, ale aj remeselne precízny veľkonočný pozdrav. „Tie kuriatka z pohľadníc vystrihol 'dokonale',“ spomína na ranú koláž jeho manželka. „Svokrova rodina pochádzala z Náchoda a bol to klan výtvarníkov a divadelníkov. Mali firmu na výrobu výtvarných kulís a prevádzkovali tiež amatérske divadlo.“
Ivanov otec bol zas vynikajúci výtvarník-remeselník. „Keď sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, zostal žiť v Bratislave, kde si otvoril obchod s drogériou a maliarskymi potrebami. Zároveň bol maliar kostolov a všetkým slovenským funkcionárom navrhoval interiéry.“
Ivan sa im narodil 16. júna 1937 ako jediné dieťa. Okrem výtvarného umenia inklinoval tiež k chémii a športu – ktorý mu však pre srdcové problémy zostával viac-menej nepovolený. Najväčším utrpením však boli invazívne vyšetrovacie metódy. Prístroje neexistovali, do tela mu museli spúšťať špeciálny katéter.
Na výrobu...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.