Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
30.04.2021, 08:07

Dovidenia v kine, priatelia, odkazuje oslávenec Juraj Jakubisko

Kreatívnej energie má na rozdávanie a okrem práce na filmových projektoch sa realizuje i vo výtvarnom umení či literatúre.

Dovidenia v kine, priatelia, odkazuje oslávenec Juraj Jakubisko
Zdroj: Jakubisko film

Jeden z najvýznamnejších slovenských režisérov má dnes 83 rokov. Aj napriek úctyhodnému veku a nedávno prekonanej chorobe nestráca chuť žiť a tvoriť. Kreatívnej energie má na rozdávanie a okrem práce na filmových projektoch sa realizuje i vo výtvarnom umení či literatúre.

Recept na šťastný a naplnený život dostal Juraj Jakubisko do vienka od svojho otca a čerpal z neho aj pri svojom najnovšom filme Perinbaba a dva svety:

„Môj život bol v detstve plný zázrakov. Tie sa mi dejú dodnes. Obrovsky zázrak je aj to, že môžem vo svojich rokoch ešte nakrúcať a tvoriť. Z toho, že som sa dožil ,úctyhodného’ veku, už mi nikto ani deň neodpára. Môj otec mi od detstva prízvukoval: ,Ak ti niečo chutí, tak to jedz. Ak si smädný, tak sa napi. Všetko, i práca, keď ju urobíš s láskou, bude požehnané.’ Keď sme boli deti, poznávali sme svet a nebáli sme sa neznámeho. Naopak, bolo to pre nás dobrodružstvo. Na svoje okolie sme mali jednu opakovanú otázku: Prečo? Prečo je nebo modré? Prečo musím ísť do školy? Prečo si moja mama? Keď sme nedostali uspokojivú odpoveď, hľadali sme si ju sami. Môj hlavný hrdina Lukáš z filmu Perinbaba a dva svety tiež objavuje svet… Aj my dospelí by sme mali vystúpiť zo začarovaného kruhu, zamyslieť sa a pýtať sa seba i okolia: Prečo sa mám báť života? Prečo...? Prečo...? A potom, ako hovorí Perinbaba, počúvať a premýšľať...“

O tom, že si maestro vzal slová svojho otca k srdcu a že jeho celoživotná práca bola naozaj požehnaná, dnes asi nikto nepochybuje. Filmy ako Vtáčkovia, siroty a blázni, Tisícročná včela, Nevera po slovensky, Sedím na konári a je mi dobre, historická dráma Bathory, dodnes najnavštevovanejší slovenský film, ale najmä rozprávka Perinbaba sa stali kultovými dielami, ktoré nikdy „nezostarli“. Juraj Jakubisko však nezaháľa ani po osemdesiatke. Momentálne dokončuje očakávaný filmový projekt Perinbaba a dva svety a v časoch karantény sa v myšlienkach s láskou vracia späť k jeho natáčaniu:

„Čas sa zastavil, ale rád by som si zaspomínal... Na Spiši, kde sa film nakrúcal, som ,narazil’ na skutočných nadšencov. Pre mňa ako tvorcu bol úžasný pocit radosti, že som stretol ľudí, ktorí sa tešili, že pracujú a že sú niečoho súčasťou. Naozaj ma to v tvorbe ,oplodnilo’. Nikto z nás vtedy netušil, že čoskoro nastane doba, ktorá nám zabráni v tvorbe, práci a radosti z nej. Tvorivosť totiž nepatrí iba umelcom, ale je podstatou nášho žitia.“

Popri filmárskej práci sa ikonický režisér stíha venovať aj ďalším kreatívnym aktivitám.

„Po vyhlásení obmedzení sa mi náhradou za kameru, ktorá pre film začala hrdzavieť, stalo maľovanie. Práca s obrazovou fantáziou ako pri tvorbe filmu udržuje moju invenciu a posmeľuje túžbu po aktivite. Zatiaľ som namaľoval štrnásť olejových obrazov a množstvo grafík. Poznámkami a kresbami som zaplnil dva objemné diáre. Okrem maľovania som čas ,čakania na zázrak’ využil na dopísanie scenára k filmu Kruh v Kruhu, ktorý reflektuje obdobie tretieho milénia. Je to úsmevná tragikomédia o nás. Súčasne som zapracoval na pokračovaní knihy Živé striebro, v ktorom mapujem svoj život v rokoch 1969 – 1989, teda v období normalizácie i perestrojky. Prekvapilo ma, že veľa z toho, čo som vtedy prežil, zažívame aj teraz a nielen u nás. Dnes je celý svet obmedzený aj v pohybe a politicky korektná musí byť i predpoveď počasia,“ hodnotí multitalentovaný umelec rok od svojich posledných narodenín.

V súvislosti s aktuálnym dianím sa Juraj Jakubisko otvorene vyjadruje aj k dnešnému stavu kultúry, ktorá podľa neho stráca svoju silu a nenastavuje zrkadlo súčasnosti: „Ja rád balansujem na hranici medzi realitou a víziou, umením a skutočnosťou a verejne hlásam, že film bez divákov je mŕtvy. A to sa týka všetkého. Myšlienka dostáva zmysel, keď je dostupná ľudom. Možno aj preto boli moje filmy Vtáčkovia, siroty a blázni či Dovidenia v pekle, priatelia, ktoré sú polemikou o absolútnej slobode jedinca, 23 rokov v trezore. A ideológovia umenia ma zaradili do tábora nespoľahlivých. Umenie je dôležité pre každého človeka, či už s ním súhlasí, alebo nie. Má vyvolať polemiku, nie slúžiť. To je jeho poslanie.“

Na nepriaznivú a neistú dnešnú situáciu doplatil aj najnovší film Juraja Jakubiska – rozprávka Perinbaba a dva svety, ktorá mala byť pôvodne uvedená do kín minulý rok. Snímka bude mať napokon na Slovensku premiéru 11. novembra 2021. Pre všetkých fanúšikov, ktorí sa už pokračovania kultovej Perinbaby nevedia dočkať, má pán režisér povzbudivý odkaz:

„Ak sa nám podarí, aby tí, ktorí chránia naše zdravie, túto starostlivosť nechali na nás a na našich lekároch, ako to bolo vždy, tak verím, že sa moja druhá Perinbaba stretne s divákmi a pohladí im dušu. Lebo môj film je o hľadaní šťastia a lásky, čo dnes veľmi potrebujeme. Rád by som všetkých divákov povzbudil jej mottom: ,Keď veríš snom, splnia sa ti, keď veríš láske, nájde si ťa.’

Dovidenia v kine, priatelia...“