Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
10.02.2021, 10:16

Boris Pasternak: Za jeho najslávnejšie dielo ho uštvali až na smrť

Boris Leonidovič Pasternak sa preslávil románom Doktor Živago, za ktorý dostal v roku 1958 Nobelovu cenu za literatúru, ktorú však musel vrátiť.

Boris Pasternak: Za jeho najslávnejšie dielo ho uštvali až na smrť
Zdroj: Wikimedia/Monozigote

Väčšinu života pritom prežil v hrôzach stalinizmu. Jeho poézia je však paradoxne odrazom úžasu a zázraku lásky. Nebola preňho len obyčajným ľudským pocitom, v živote ruského básnika Borisa Pasternaka bola hlavným princípom života. A práve narodenie tohto výnimočného človeka si dnes pripomína aj Google.

Pasternakova pečať v svetovej poézii

Boris Leonidovič Pasternak sa vo svete preslávil románom Doktor Živago, za ktorý dostal v roku 1958 Nobelovu cenu za literatúru, ktorú bol však nútený kvôli nátlaku komunistickej moci odmietnuť.

V Rusku ho preslávila jeho tretia zbierka Život môj - brat (známa aj ako Sestra moja – život) z roku 1917, ktorá v roku 1922 vyšla aj v Nemecku. V rámci nej popísal Pasternak revolučné udalosti prostredníctvom vzrušeného obrazy prírody.

Jeho neľahká poézia predstavuje spojenie človeka a prírody, človeka a vesmíru. Je plná tajomstiev lásky, života a smrti. Pasternak sa vo svojej básnickej tvorbe snažil o univerzálne spojenie všetkých javov a vecí.

Jeho vo svete najslávnejšie dielo, román Doktor Živago, je príbehom o občianskej vojne v Rusku. Je jedinečné širokým záberom, historickou pravdivosťou aj ľudským rozmerom.

Pasternak ho dokončil v roku 1956. V ZSSR kniha vtedy nevyšla, vyšla však v Taliansku, kde sa stala sa hitom a neskôr bola aj sfilmovaná.

Za najslávnejšie dielo ho uštvali

V roku 1958 za ňu získal Pasternak Nobelovu cenu za literatúru. Pod nátlakom oficiálnych miest a z obavy o osud svojich blízkych bol nútený ju odmietnuť. Tajná služba KGB hrozila Pasternakovi likvidáciou jeho dlhoročnej lásky Oľgy Ivinskej, ktorá bola vlastne predobrazom Lary z Doktora Živaga.

Príznačný je aj telegram čerstvého držiteľa Nobelovej ceny funkcionárovi ÚV KSSZ: "dakujem za vyslanie lekara cenu odmietol prosim obnovit pracu Ivinskej v Goslitizdate."

Ocenenie prevzal až jeho syn v roku 1989. "Môj otec ku koncu života veľmi trpel. Nebol to žiadny burič. Bol zúfalý," povedal neskôr jeho syn a dodal, že "síce zomrel na rakovinu, ale aj doktori ju spájali s ohromným napätím, ktorým si prešiel. Za jeho dielo ho uštvali. Vlastne ho zabili."

Život velikána literatúry

Boris Leonidovič Pasternak sa narodil 10. februára 1890 v Moskve. Pochádzal z umeleckej rodiny, otec bol uznávaný maliar, matka nadaná klaviristka. Pasternakovci boli Židia, rodina však vyznávala pravoslávnu vieru.

Od mladosti sa pohyboval v kruhu významných ruských osobnosti. Z oblasti kultúry. Hosťom jeho rodičov býval aj Lev Nikolajevič Tolstoj. Talent básnika sa rozvíjal pod vplyvom futurizmu.

Spolu s guru boľševikov Vladimirom Majakovským sa stal najuznávanejším autorom tohto - na svoju dobu - hypermoderného prúdu. Októbrovú revolúciu Pasternak privítal, s postupujúcim rastom komunistickej diktatúry sa však od režimu čoraz viac dištancoval.

Kvôli nesúhlasu s procesmi 30. rokov minulého storočia a pokusom prihovárať sa u Stalina za prenasledovaných spisovateľov sa dostal na zoznam "nepriateľov".

Odvahu prejavil napríklad v roku 1937, keď odmietol podpísať spoločný list spisovateľov, v ktorom žiadali trest smrti pre maršala Tuchačevského. "Od 30. rokov o Stalinovi hovoril len ako o krutom človeku a diktátorovi z predkresťanskej éry. Istý čas sa však snažil apelovať na neho v prospech prenasledovaných básnikov Osipa Emilievičova Mandeľštama a Anny Andrejevny Achmatovovej. Po druhej svetovej vojne však pochopil, že to nemá význam," povedal jeho syn.

Zdroj: Wikimedia/Boris Pasternak's dacha in Peredelkino, where

​Keď mu zakázali publikovať básne, živil sa prekladmi veľkých zahraničných autorov, napríklad Goetheho či Shakespeara. Po Stalinovej smrti v roku 1953 sa Pasternakovo postavenie zlepšilo len čiastočne a posledné dva roky života bol vystavený nenávistnej kampani, obvineniam zo zrady vlasti.

V súkromnej korešpondencii sa vyznal: "Opustiť vlasť by sa pre mňa rovnalo smrti. Som s Ruskom spojený narodením, životom i prácou." Vo svojej poslednej básni Ojedinelé dni napísal:

"Ručičky hodín neletia
akoby zmeraveli tak večne
deň je dlhší ako storočia
a objatie je nekonečné."

Zomrel 30. mája 1960 vo veku 70 rokov.

Ticketportal.sk