Keby sme verili tomu, že dátum narodenia určuje našu podstatu, tak Albína Brunovského by sme mohli uvádzať ako učebnicový príklad. Už len samotná zvukomalebnosť jeho mena odmala naznačovala, že by mohlo ísť o nezvyčajný zjav.
Na svet prišiel na Vianoce 25. decembra 1935 v Zohore a magickosť tohto obdobia ako keby presiakla do jeho duše a neskôr do diel, ktoré mu vychádzali spod rúk. Najprv ním však ešte musela zatriasť surovosť druhej svetovej vojny so smrťou a skazou, ktorú rozsievala aj v jeho blízkom okolí. Napokon v dome jeho rodičov zriadili poľnú nemocnicu a on pomáhal sanitárom s ranenými.
Výtvarný talent však kultivoval od ranného detstva. V roku 1951 začal študovať na Škole priemyselného dizajnu v Bratislave so špecializáciou na grafiku, ktorú neskôr rozvíjal aj na VŠVU najmä pod vedením profesora Vincenta Hložníka.
Ten talentovaného žiaka vtiahol okrem iného aj do snových zákutí surrealizmu. Brunovský ich však dotiahol na nový level a vytvoril si veľmi osobitý štýl. Všestrannosťou pripomínal starých majstrov, ktorých techniky s obľubou študoval a používal.
Či už šlo o klasickú maľbu, drevorezbu, linoryt alebo špecifickú maľbu na drevo. Náhodou sa dostal k vysušeným doskám perzského orecha, ktoré vtedajšia továreň v Hodoníne vyradila ako nepotrebný materiál. Stali sa jeho netradičným plátnom.
Kolekcia mala zdobiť vládny hotel Bôrik, no keďže v čase dokončenia sa Brunovského fantazijné výjavy zdali súdruhom príliš abstraktné, skončili v sklade.
V galérii si pozrite ukážku jeho unikátnej tvorby:
Jeho práce však inak žali úspech doma aj v zahraničí. Ilustroval viac ako štyri desiatky kníh od detských rozprávkových až po poéziu, bol autorom návrhov desiatok poštových známok a dokonca aj vizuálu časti posledných československých bankoviek.