Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
29.11.2020, 00:00

Architekt o Bratislave: Mnohým výškovým budovám chýba kvalita, superstavby sme si neuchránili

  • Ešte má len tridsaťjeden rokov, no už je spoluautorom projektov, ktoré získavajú prestížne architektonické ocenenia.
  • V čom sa podľa neho líši mladá generácia architektov od starších a prečo sa vyhýba trendom ako čert krížu?
  • Aj o tom sme sa rozprávali  s Filipom Kandravým z ateliéru PLUSMINUSARCHITECTS.
  • Prečítajte si rozhovor publikovaný v HN Magazíne, ktorý vychádza každý piatok ako príloha k Hospodárskym novinám.
Architekt o Bratislave: Mnohým výškovým budovám chýba kvalita, superstavby sme si neuchránili
Zdroj: Lenka Kandravá Imrichová

Na úvod osobná otázka. Prečo ste sa rozhodli stať práve architektom?

​Jeden konkrétny dôvod asi neexistuje, skôr ide o kombináciu viacerých faktorov. Tým, že som študoval na 8-ročnom gymnáziu, mal som všeobecný prehľad, poloprofesionálne som hrával basketbal, k tomu som chodil na výtvarnú výchovu, čiže tam bola tendencia k činnostiam, v ktorých viete na sebe pracovať a zlepšovať sa.

Nemal som problémy s učením, nechcel som sa preto venovať len športu alebo len umeniu, ale chcel som nájsť odbor, ktorý v sebe kombinuje viaceré prvky.

Posledné roky na výtvarnej som viac inklinoval k objektom, tak som si vravel, že to by šlo. A vyšlo to. Nebolo to teda o tom, že by som celý život sníval, že budem architekt a stavať domy.

Štúdium architektúry je drina. Čo vás utvrdzovalo v tom, že to bolo dobré rozhodnutie?
Prvé roky to naozaj neboli. Človek si počas nich zvyká na to, že tá nálož práce je dosť veľká. Nie je to až tak o učení ako o projektoch, nad ktorými si treba odsedieť hodiny. Vtedy si človek hovorí – asi som si mohol vybrať niečo iné.

Kedy prišiel zlom?

Keď som sa dostal na Erasmus do Bruselu, kde bol trochu iný prístup k výučbe. Komplexnejší. Každý semester študent dostane nejaké ateliérové zadanie.

Čím je vo vyššom ročníku, tým je väčšie: rodinný dom, bytovka... A teoretické predmety na to priamo nadväzujú. Na architektúre na STU teoretické predmety s praktickými až tak nekomunikovali.

Takže zistenie, že všetky veci spolu súvisia a nakoniec sa spoja do celku, bolo pre mňa fascinujúce. Plus bol v Bruseli veľký styk s profesijnou praxou.

Vyučovali nás ľudia, ktorí pracovali pre najväčšie svetové ateliéry. A učili nás voľnosti myslenia, ako aj tomu, že všetko je možné.

Ak sa teda kritizuje architektúra na Slovensku, má to korene už v koncepcii nášho vzdelávania?

Áno, aj nie.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ticketportal.sk