Milan Kňažko: Nechápem, ako môže niekto nosenie rúška brať ako obmedzovanie slobody

Na koronakrízu a s ňou zatvorené divadlá hľadí bez veľkých emócií. Bohaté životné skúsenosti a trinásť rokov v politike ho naučili vysporiadať sa s kadečím.

V novembri 1989 stál s Karlom Krylom na tribúne a ako prvý slovenský minister zahraničia pomáhal počas federácie deliť Československo.

Odvtedy zasadol do ministerského kresla ešte dvakrát a kandidoval aj na slovenského prezidenta. Dnes už sa venuje len divadlu, ktoré nepovažuje za prácu, ale za koníček.

Čo by ste odkázali demonštrantom, ktorí nesúhlasia s opatreniami v súvislosti so šírením koronavírusu?

Nosenie rúšok nie je otázkou osobnej slobody. Je to čisto lekárska záležitosť a ohľaduplnosť k druhým. Sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého.

V ázijských krajinách je rúško prirodzenou súčasťou života a mali by sme si na ňu zvyknúť aj my. Budeme ich nosiť ešte dlho. Bohužiaľ, nám chýba zodpovednosť.

Nechápem, ako môže niekto nosenie rúška považovať za obmedzovanie osobnej slobody. Asi ide o ľudí, ktorí keď skutočne išlo o boj za slobodu, nemali odvahu za ňu bojovať.

Vy ste koronavírus sám prekonali. Ako sa teraz cítite?