Keď som prvýkrát počula, že sa vláda chystá zaviesť zákaz vychádzania, tak prvé, čo mi napadlo, že musím zavolať mojej kaderníčke a rýchlo sa objednať. Povedala mi, že som už štvrtá, ktorá volá po premiérovej tlačovke. Diala sa takáto panika aj vo vašom salóne?
V piatok posledný deň, pred zákazom vychádzania, sme mali tak plno ako asi nikdy. Ak by sme mali otvorené do polnoci, tak by sme mali určite čo robiť.
Prečo si podľa vás ľudia po jarnej vlne korony spájajú obmedzenia práve so zatvorenými kaderníctvami?
Neviem, ale vraj sa to začalo už pred tromi týždňami. Ľudia tušili, že prídu opatrenia a zatváranie prevádzok. Nechcem zbytočne politizovať, ale tentoraz to vláda vymyslela naozaj šalamúnsky.
Nechala prevádzky otvorené a ľuďom dali kvázi zákaz vychádzania, takže našich klienti majú vlastne zákaz k nám akoby prísť. Respektíve, len s negatívnymi testami, čo sa, dúfam, už čoskoro zmení.
Tipujem, že môžeme byť „otvorení“ iba preto, aby nemuseli vyplácať žiadne kompenzácie.
Dnes ani netuším, z čoho budem platiť zamestnancom bežnú mzdu, zdravotné a sociálne odvody, DPH. Prečítal som už o tom naozaj veľa článkov, ale relevantnú odpoveď som nenašiel.
V sobotu (24. 10. – poznámka redakcie) ste teda úplne zatvorili všetky svoje prevádzky?
Absolútne. Stiahli sme dole mrežu a napísali sme odkaz, že sme museli v dôsledku pandemickej situácie zatvoriť.
Dobýjajú sa k vám zákazníci?
Nie. Urobili sme to tak, že služobný telefón zostal na prevádzke a už sa mu medzitým asi aj vybila batéria. Funguje online objednávanie a klienti si bookujú termín, ale dávajú si odstup na koniec novembra, i keď všetci veríme, že to bude skôr.
Vás už zrejme musela výrazne zasiahnuť prvá jarná vlna pandémie. Ako ste ju prežili?
Prekvapivo pomerne dobre. Bude to znieť asi smiešne, ale prvýkrát po 23 rokoch, čo som aktívny kaderník, som mal voľno a konečne som si oddýchol.
Mne osobne to celkom prospelo, ale malo to určite negatívny dosah na iných ľudí, boli nešťastní, skončili s výpoveďami na úradoch práce.
Museli ste prepúšťať?
Nie, ale prišiel akýsi samovoľný pád. Moji spolupracovníci nevedeli, čo bude ďalej, trvalo to až dva mesiace, preto niekto sám odišiel, mnohí až neskôr. Teraz po pätnástich rokoch opäť hľadám do svojho salóna oproti Auparku nový tím.
Spočítali ste už aj straty?
Prenajímateľ priestorov mi za celé obdobie, keď som mal zatvorené, odpustil takmer celé nájomné. Takže straty nakoniec neboli veľké, ale, samozrejme, nič sme nezarobili. To nič znamená nula eur.
Na jar sa tradovali príbehy, ako kaderníci chodia k svojim zákazníkom domov, aj keď to bolo zakázané. Priznajte sa, chodili ste aj vy alebo vaši kolegovia?
Ak mám odpovedať úprimne, počul som o takých prípadoch aj ja. Poch...
Zostáva vám 85% na dočítanie.