Stretávame sa v jeden z posledných dní, keď sa dá posedieť v kaviarni. Ako vás zasiahla koronakríza?
Prvá vlna ma chytila akurát pred tým, ako som mal na zimu odcestovať do Nórska. Ešte stále mi chodia firemné obežníky, takže viem, že firma bola dosť postihnutá, boli tam dokonca aj nejaké úmrtia. Myslím, že Nórsko to v prvej vlne schytalo horšie ako my, ale momentálne neviem, ako na tom sú.
Takže namiesto Nórska zarezávate doma, konkrétne vypomáhate v Bratislave. Ako vnímate opatrenia, ktoré sa robia u nás?
Myslím, že aj v prvej vlne sa nielen u nás blokovali predné dvere pri vodičovi, aj Nóri to mali vo väčších mestách. Teraz je tam okolo toho dosť veľké haló, toto sa ruší a znovu sa otvárajú predné dvere, lebo výpadky tržieb sú už také vysoké, že to nemožno tolerovať.
No v autobuse v Bratislave som celkom slušne chránený. Som zavretý v kabíne, mám tam vlastnú cirkuláciu vzduchu, vlastné okno, ktoré si môžem otvoriť, najbližší človek je dva metre za mojím chrbtom za páskou. Ale, prirodzene, človek má pred tým celým veľký rešpekt.
Stáva sa vám, že to ľudia nerešpektujú a sadajú si na predné sedadlá za páskou?
Mne zatiaľ nie, ale viem, že sa to deje. No keby sa mi to stalo,
tak zostanem stáť na zastávke, otvorím dvere a nejdeme ďalej, kým si dotyčný nesadne tam, kde má.
Takže táto zimná sezóna v Nórsku je pre vás asi už definitívne odpískaná.
Asi áno. Ešte v lete sa veľmi opatrne hovorilo, že by sme mohli mať zimnú sezónu, ale už sa o tom nehovorí. Ani opatrne.
Na druhej strane je to logické, lebo väčšina našej klientely bola z veľkých výletných lodí, a tie budú mať stop ešte nadlho. Lebo to je v podstate taká plávajúca Petriho miska, keď to má jeden človek, po prvej spoločnej večeri to má ďalších dvadsať.
Ako by inak vyzerala vaša zimná sezóna?
Tam, kde som bol poslednú zimu, v Kirkenese, to bola viacmenej najjednoduchšia robota na svete: pripláva loď, ľudia sa vysypú von, my si ich rozoberieme, povozíme ich po okolí, dovezieme ich naspäť.
Ešte sme máv...
Zostáva vám 85% na dočítanie.