Žiadny Winnetou. Kovboji boli páchnuci alkoholici a indiáni žobrajúci bezdomovci

Keď sa povie "indián", čo si predstavíte? Pravdepodobne mladíka s atletickou postavou a tmavšou pleťou, ušľachtilou tvárou a čelenkou okolo hlavy, ako sedí na koni a cez chrbát má prehodenú ozdobenú pušku?

Tak túto predstavu, ktorú nám vštepil Karl May a jeho gentleman Winnetou, pustite z hlavy. S pôvodným obyvateľstvom amerického kontinentu nemá nič spoločné. Ale poďme na to pekne od začiatku.

Pred mnohými a mnohými rokmi (asi tak 50-tisíc rokov dozadu), keď na Zemi panovala taká krutá zima, že zamŕzali aj oceány, sa hŕstke neohrozených podarilo prejsť Beringov prieliv, ktorý spájal Sibír s Aljaškou.

Z Európy, ktorá už bola v tej dobe osídlená, sa tak ľudia dostali aj na kontinenty, kde podľa predpokladov dovtedy nebolo ani živej duše. V novom prostredí to však nemali ľahké.

Tisícročia totiž prežívali v nehostinnej ľadovej oblasti dnešnej Aljašky, kde ich uväznil ľadovec. Až keď sa začal topiť (zhruba pred 16-tisíc rokmi), otvorila sa im cesta do zasľúbenej zeme.

Lovci, zberači a astronómovia

Prapredkom sa tam darilo celkom dobre. Rozšírili sa cez celý severný kontinent až do oblastí, ktorým dnes hovoríme Stredná a Južná Amerika.

Neživili sa však len lovom a zberom plodín a rozhodne to neboli zaostalí divosi. Niektoré kmene síce dávali prednosť voľnému prérijnému životu v symbióze s prírodou, na druhej strane však do tohto národa patrili aj Mayovia, Olmékovia (Jaguárí Indiáni), Inkovia alebo Aztékovia - a tí boli vo svojej dobe považovaní za najrozvinutejšie a najcivilizovanejšie národy sveta.

Ovládali matematiku aj astronómiu, budovali monumentálne stavby, vyznali sa v lekárstve aj vo fyzike a boli zruční aj v umení, napríklad v sochárstve alebo vo výrobe šperkov.

A venovali sa poľnohospodárstvu: svet im vďačí napríklad za fazuľu, tekvicu a kukuricu. Potom však prišiel koniec 15. storočia a všetko sa zmenilo.