Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
18.10.2020, 00:00

Sociologička pre HN: Nenávisť Slovákov ovplyvňuje aj politika

Prečítajte si rozhovor s Elenou Gallovou Kriglerovou, riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry, ktorý bol publikovaný v aktuálnom HN Magazíne.

Sociologička pre HN: Nenávisť Slovákov ovplyvňuje aj politika
Zdroj: Archív Eleny Gallovej Kriglerovej

V správe Európskej komisie Diskriminácia v Európskej únii sa Slováci umiestnili na nelichotivých priečkach v rebríčkoch vo vnímaní odlišnosti a diskriminácie. Odráža to podľa vás skutočný stav slovenskej spoločnosti?

​V princípe áno, Slovensko je aj s ďalšími postkomunistickými krajinami oveľa nepriateľskejšie naladené voči menšinám než väčšina západoeurópskych krajín, respektíve ich nevníma ako rovnocennú súčasť spoločnosti.

Súvisí to predovšetkým s tým, ako sú menšiny vo verejnom diskurze vnímané. Aj v niektorých našich výskumoch, ktoré sme robili v minulosti, sa ukázalo, že takmer 70 percent ľudí si myslí, že Slovensko je krajina Slovákov a tak by to malo aj ostať.

Je vnímané ako etnicky homogénny štát. Z toho sa potom odvíja aj vnímanie akýchkoľvek inakostí, či už ide o inú etnickú, sexuálnu alebo náboženskú odlišnosť.

Slovensko je potom vnímané ako krajina, ktorá patrí Slovákom a tí majú plné právo udeliť alebo neudeliť menšinám určité práva. To sa potom premieta do úplne všetkých oblastí v spoločnosti.

Napríklad vo vzdelávacom systéme vidíte, že ešte stále existuje segregácia rómskych detí v škôlkach, multikultúrna výchova sa takmer neučí, sú aj výskumy, ktoré hovoria o tom, že samotní učitelia nevnímajú kultúrnu rozmanitosť ako prínos, ale skôr ako hrozbu.

Je to kombinácia historickej skúsenosti, keď sme boli akoby stále niekým utláčaní a tiež režimov, ktoré sa u nás vystriedali?

Ono je to do veľkej miery mýtus, lebo mnohé národy majú pocit, že boli v minulosti v područí niekoho iného a majú pocit, že boli niekým utláčané. Ale nemyslím si, že je to najdôležitejší faktor, ktorý na to u nás pôsobí.

Ukazuje sa, že napríklad aj komunistická minulosť môže mať vplyv na to, ako vnímame a podporujeme rozmanitosť. Počas socializmu boli všetky rozdielnosti medzi ľuďmi stierané.

A ani keď už padol komunizmus, sa to príliš nepodporovalo, nehovorilo sa o tom, že Slovensko je rozmanitá krajina, že máme oficiálne uznaných trinásť národnostných menšín, že nám výrazne narastá počet cudzincov.

Nevníma sa to ako pozitívna hodnota, ale ako problém. Keď si to porovnáte so škandinávskymi krajinami alebo niektorými krajinami západnej Európy, oni vnímajú svoju rozmanitosť ako dar, ako príležitosť pre rozvoj. My ju na Slovensku často vnímame ako problém, ktorý treba riešiť.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 74% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ticketportal.sk