LGBTI, cudzinci či menšiny: Aký je náš postoj k nim a boja sa Slováci inakosti?

Boj stvorila príroda, nenávisť vynašiel človek. Toľko český spisovateľ Karel Čapek. Ak by sme si jeho slová zobrali za svoje, vyšlo by nám z toho, že táto emócia je výhradnou „výsadou“ ľudského druhu.

​Hoci by sa s tým dalo polemizovať, ani jeden zo štyroch oslovených biológov a etológov nám nedokázal dať jednoznačnú odpoveď na otázku, či dokážu nenávidieť aj zvieratá.

Zamerajme sa preto na nenávisť ľudskú. Čo to vlastne je? Kto a prečo ju v nás vie vyvolať a prečo nás tak ťažko opúšťa? A voči komu a prečo pociťujeme zášť najčastejšie my Slováci?

Dieťa strachu a hnevu

„Sila je v tom nie nenávidieť, keď máme na nenávisť dôvod,“ napísal taliansky spisovateľ Edmondo De Amicis a len dodajme, že takouto silou oplývajú len naozaj naozaj vyzreté osobnosti.

Väčšina z nás totiž nie vždy vie pomenovať a najmä racionálne obhájiť dôvod nenávisti. Samozrejme, pokiaľ vás opustí životný partner alebo niekto vezme život vášmu blízkemu, pocit zlosti, hnevu a frustrácie má jasnejšie pozadie.

Prečo niektorých z nás však do vývrtky dostáva čo i len pomyslenie na to, že sa dvaja muži alebo ženy na verejnosti držia za ruky, o bozku už ani nehovoriac, hoci sme s nimi neprišli do akéhokoľvek kontaktu?

Zdroj: Pavol Funtál

​Alebo prečo sa zas iným pri pohľade na človeka s inou farbou pleti niekedy aj doslova otvára nožík vo vrecku? Prečo dokážeme tak úporne nenávidieť trebárs Rómov alebo moslimov aj napriek tomu, že sme v živote nevkročili do osady, prípadne nikoho takého osobne nepoznáme?