Až v šesťdesiatich začnete vidieť pravdu, opisujú ľudia. Je to najlepšie obdobie života

Najhorší život je plus mínus v päťdesiatke. Ak niekto bazíruje na presných číslach, je to vraj v štyridsiatich siedmych. To býva veľmi zlé. Ženám dochádza, že už sa za nimi muži nebudú otáčať. Bruchá sa zväčšujú a váha stúpa, aj keď na stole je len šalát a voda.

Muži si začínajú uvedomovať, že majú pred sebou posledné roky, kedy ešte žartovanie s mladými dievčatami môže mať nejaký efekt a nebudú považovaní za trápnych dedkov. Zároveň s hrôzou zisťujú, že pri týchto pokusoch už za trápnych dedkov považovaní sú.

S blížiacou sa päťdesiatkou ste na dne

Ani v práci už na nich nič veľké nečaká. Je tam plno mladších, ambicióznych kolegov, ktorí nestoja o pomoc a radu skúsených. Človeku dochádza, že starne, ale zároveň mu ešte staroba pripadá desivá, takže robí všetko pre to, aby nezostarol.

Je v najnižšom bode krivky, ktorá má tvar písmena U a vyjadruje súvislosť medzi pocitom spokojnosti a vekom. Je na dne. Lenže potom tá krivka stúpa nahor. Začína byť zase dobre. A okolo šesťdesiatky je veľmi dobre.

Autorom tejto krivky je ekonóm David Blanchflower. A pozor, nejde o nejakú kresbu vedca, ktorý práve nemal nič iné na práci. Blanchflower je uznávaný ekonóm a univerzitný profesor. Pocity spokojnosti skúma roky, napísal o nich niekoľko štúdií a vyspovedal stovky ľudí.